BRATISLAVA: Mesto dostalo ponuku na prevzatie ostrova Sihoť do svojej správy

 Bratislava 19. apríla (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu s Lesmi SR ponúkli hlavnému mestu zámenu bratislavského ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ide pritom o územie významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja. Na dnešnom krátkom brífingu po rokovaní na ministerstve o tom informoval riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

„Takže teraz je loptička na strane hlavného mesta, aby sa rozhodlo, či chce ostrov Sihoť vo svojom majetku a starať sa o neho, alebo to nechá štátnym lesom, aby sa rozhodli, ako uznajú za vhodné, čo sa týka plánu hospodárskej ťažby na ostrove Sihoť,“ uviedol Dragun. Občianski aktivisti pritom podľa neho tento návrh ministerstva pôdohospodárstva a štátnych lesov podporujú a vítajú.

Dragun sa v tejto súvislosti chce zároveň stretnúť s primátorom Ivom Nesrovnalom. Chce ho požiadať, aby na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva predložil poslancom materiál, ktorým by schválili prevod pozemkov do správy hlavného mesta. Či už by sa ostrov Sihoť následne dostal do správy Mestských lesov v Bratislave alebo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), by bolo už podľa Draguna na rozhodnutí mestských poslancov.
Osobne si však vie predstaviť oba varianty, patričná ochrana vodárenského zdroja by podľa neho zaručená bola. Už pred časom však uviedol, že je zástancom toho, aby sa ostrov Sihoť vrátil do majetku BVS tak, ako to bolo do rozhodnutia v roku 2002, kedy ostrov prešiel pod štátne lesy. „Patričná ochrana by bola zabezpečená. Myslím si, že BVS sa od roku 1886, kedy bol ostrov ako vodárenský zdroj spustený do prevádzky, do roku 2002 starala dobre. Voda tečie a je jedna z najkvalitnejších,“ skonštatoval Dragun.
Hlavné mesto prisľúbilo vyjadrenie dnes popoludní. Primátor Nesrovnal pritom ešte v pondelok (18. 4.) pre TASR uviedol, že v záujme mesta je už dlhodobo ochrana lesov na území Bratislavy. Ide napr. o Mestské lesy, samospráva sa však podľa neho nebráni prevziať do svojej správy aj štátne lesy, „aby ich vedela lepšie ochrániť“.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vydala ešte v pondelok pokyn na okamžité pozastavenie predovšetkým ťažobnej činnosti na ostrove Sihoť. V tejto súvislosti sa dnes stretla aj s bratislavským primátorom. Občianski aktivisti zároveň dnes na ministerstve odovzdali petíciu za zachovanie ostrova Sihoť, ktorú doteraz podpísalo zhruba 5200 obyvateľov.

Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za ochranu ostrova Sihoť

Bratislava 8. apríla (TASR) – Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za zachovanie ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja. Na dnešnom brífingu to uviedol Miroslav Dragúň z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Reagoval tak na plány štátnych lesov, ktoré by mali v období rokov 2016–2025 vyrúbať až polovicu stromov na ostrove. Podľa aktivistov ide len o drancovanie a biznis, ktorý môže mať nedozerné následky. Argumenty štátnych lesov o poškodených a spráchnivených stromoch pritom považujú za chybné a vymyslené.

Aktivisti v petícii žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS), aby na ostrove Sihoť zakázala akúkoľvek lesohospodársku ťažbu. Tá je podľa aktivistov neprijateľná a v rozpore so záujmami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) i hlavného mesta. Prioritou by naopak mala podľa nich byť vodoochranná ťažba. Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku BVS. Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku práve štátnych lesov. Aktivisti v tejto veci už požiadali listom o rokovania za ochranu ostrova Sihoť ako spomínaný rezort pôdohospodárstva, tak aj ministerstvo životného prostredia.

Petíciu je možné elektronicky podpídať na stránke peticie.com alebo stiahnuť a vytlačiť na tejto stránke.

 Vodoochrannú funkciu ako základnú funkciu lesa na ostrove Sihoť, ktorej by nemala byť nadradená funkcia produkčná, zdôrazňuje pritom aj samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť. „Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast,“ uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy. Spoločnosť preto podľa neho veľmi citlivo vníma každú aktivitu na územiach v blízkosti vodných zdrojov. „Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov,“ doplnil Pálffy. Spoločnosť preto žiada o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa.

Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.
„Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami,“ vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.
Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.

OZNÁMENIE: TLAČOVÁ KONFERENCIA INŠTITÚTU PRE ROZVOJ BRATISLAVSKÉHO KRAJA

Vážená redakcia, v mene Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja si vás dovoľujeme pozvať na tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční:

Termín: 25. 11. 2015 o 10.15 hod.

Miesto konania: Areál vodárenského zdroja Boldog, Vodárenský zdroj sa nachádza medzi mestom Senec a obcou Boldog.

Na TK a prehliadku vodárenského zdroja boli pozvaní: primátor Bratislavy, Malaciek, Senca, Pezinku, Skalice, podpredseda BSK, predseda predstavenstva BVS a poslanci MsZ Bratislava, ktorý búdu 4.12. zvolený do dozornej rady BVS

Témy:

  • Bratislavská vodárenská spoločnosť nezákonne zbúrala vodárenský zdroj na Žitnom ostrove! Je ochrana zdrojov pitnej vody naozaj strategický záujem?

 

Prosíme svoju účasť potvrdte elektronicky na email riaditeľ@irbk.eu, 0908145184