Štátne lesy obnovia Sihoť podľa návrhu ochranárov!

Bratislava 28. novembra (TASR) – Na bratislavskom ostrove Sihoť, území významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja, sa dnes začalo s ďalšou etapou výsadby nových stromov. Ide o časť plochy, na ktorej na jar tohto roka prebehla ťažba dreva až do času, kým ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v polovici apríla výrub nepozastavila, pokiaľ sa nenájde systémové riešenie pre ochranu ostrova. Celkovo by tu malo aktuálne pribudnúť okolo 600 stromov pôvodného druhu topoľa čierneho.

„Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a zároveň lužný les, a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove. Na jar a dnes sme pristúpili k tomu, že začíname sadiť pôvodné druhy. Dnes vysádzame topoľ čierny v počte 600 kusov,“ povedala na dnešnom brífingu Matečná. Ide pritom o plochu, vedľa ktorej sa už sadilo na jar tohto roka, avšak pre nedostatok mladých stromov a z dôvodu, že na niektorých miestach bolo uskladnené vyťažené drevo, sa vo výsadbe mohlo pokračovať až v súčasnosti. „Urobili sme opatrenia, aby sme uchránili tento pôvodný čarovný les, ktorý je v tejto oblasti veľmi pekný,“ doplnila. Jedným z opatrení na ochranu zelene a proti burine je napr. aj strhávanie popínavých rastlín či výrub nežiaducich drevín v poraste a zalesňovanie.

To víta aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá je podľa jej hovorcu Jána Pálffyho spoločnosťou pracujúcou s prírodnými zdrojmi, v tomto prípade pitnou vodou. „Preto veľmi citlivo vnímame každú aktivitu, ktorá sa v blízkosti vodárenských zdrojov deje. Pozitívne ale vnímame každý krok, ktorý prispieva k tomu, aby vodárenské zdroje boli zachované,“ povedal Pálffy s tým, že jednou z takýchto foriem je aj obnova lesa na ostrove Sihoť. Ten podľa neho plní predovšetkým vodohospodársku funkciu, teda nie hospodárske účely.

Pozitívne to vníma aj aktivista Miroslav Dragun, ktorý výsadbu pôvodných drevín na danom území označuje za príjemné prekvapenie. Zároveň ale podotýka, že „prvá lastovička leto nerobí“.

Podľa kompetentných sa bude vo výrube, ale zároveň aj následnom opätovnom zalesňovaní pokračovať aj v budúcnosti. Postupovať by sa malo na základe dohody a spolupráce medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR, ktorým ostrov Sihoť a zeleň na ňom patrí. Matečná v tejto súvislosti ubezpečuje, že pôjde o šetrnejší spôsob ťažby na maloplošných územiach, maximálne na ploche 2,7 percenta z plochy ostrova ročne, pričom obnovená ťažby by nemala presiahnuť jeden hektár ročne.

Samotná ťažba bude následne pokračovať zalesňovaním pôvodnými druhmi, a to nielen topoľom čiernym. Pripúšťa to aj Martin Matys z Odštepného závodu Lesov SR – Smolenice, podľa ktorého by sa s výrubom a následným zalesňovaním mohlo pokračovať na jar budúceho roka. Podmienkou je ale dohoda medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR. Zároveň doplnil, že plán starostlivosti o les na obdobie rokov 2016-2025 schválený stále nie je. Bezzásahovú zónu nepripúšťa ani ministerstvo, ktoré argumentuje nutnosťou výrubu nepôvodných druhov drevín či vznikom kyselín pri rozklade dreva, ktoré by sa mohli dostať do vodných zdrojov, ani BVS, podľa ktorej je istá objektívna starostlivosť aj v zmysle výrubu nevyhnutná.

Ostrov Sihoť sa spomína aj v súvislosti s iniciatívou ochranárov a občianskych aktivistov na vytvorenie Národného parku Podunajsko. O jeho vytvorenie sa zasadzuje napr. aj Bratislavský samosprávny kraj, podporu na jeho vznik vyjadrili aj niektoré mestské časti. Ministerka to vníma ako jednu z alternatív, o ktorých treba diskutovať. Bližšie sa nechcela vyjadriť zatiaľ ani k zložitým rokovaniam s hlavným mestom. To ešte v apríli dostalo od ministerstva a Lesov SR ponuku na zámenu ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ponuku mesto síce uvítalo, avšak niekoľkokrát zdôraznilo, že nie na úkor iných zelených plôch a lesov, ktoré má hlavné mesto len v bratislavskom lesoparku.

Správa lesov na ostrove Sihoť tak zostáva aj po siedmich mesiacoch od ponuky stále nezmenená. „Lesy na ostrove Sihoť nie sú v správe hlavného mesta. Hlavné mesto zaslalo štátnym lesom žiadosť o prevzatie Pečnianskeho lesa do správy Mestských lesov Bratislavy, zatiaľ bez výsledku,“ povedala pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. To, že v danej veci nie je zatiaľ nič nové, potvrdil pre TASR aj hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek. Preverovanie právneho základu žiadosti, resp. stanoviska mestskej samosprávy k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území Bratislavy, tak nie je ukončené.

Ostrov Sihoť sa na zásobovanie pitnou vodou využíva od roku 1886, pričom zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je táto voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v strednej Európe. V súčasnosti sa tu nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní a 148 kontrolných vrtov. Na ostrove Sihoť platí pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa.

BRATISLAVA: Mesto dostalo ponuku na prevzatie ostrova Sihoť do svojej správy

 Bratislava 19. apríla (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu s Lesmi SR ponúkli hlavnému mestu zámenu bratislavského ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ide pritom o územie významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja. Na dnešnom krátkom brífingu po rokovaní na ministerstve o tom informoval riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

„Takže teraz je loptička na strane hlavného mesta, aby sa rozhodlo, či chce ostrov Sihoť vo svojom majetku a starať sa o neho, alebo to nechá štátnym lesom, aby sa rozhodli, ako uznajú za vhodné, čo sa týka plánu hospodárskej ťažby na ostrove Sihoť,“ uviedol Dragun. Občianski aktivisti pritom podľa neho tento návrh ministerstva pôdohospodárstva a štátnych lesov podporujú a vítajú.

Dragun sa v tejto súvislosti chce zároveň stretnúť s primátorom Ivom Nesrovnalom. Chce ho požiadať, aby na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva predložil poslancom materiál, ktorým by schválili prevod pozemkov do správy hlavného mesta. Či už by sa ostrov Sihoť následne dostal do správy Mestských lesov v Bratislave alebo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), by bolo už podľa Draguna na rozhodnutí mestských poslancov.
Osobne si však vie predstaviť oba varianty, patričná ochrana vodárenského zdroja by podľa neho zaručená bola. Už pred časom však uviedol, že je zástancom toho, aby sa ostrov Sihoť vrátil do majetku BVS tak, ako to bolo do rozhodnutia v roku 2002, kedy ostrov prešiel pod štátne lesy. „Patričná ochrana by bola zabezpečená. Myslím si, že BVS sa od roku 1886, kedy bol ostrov ako vodárenský zdroj spustený do prevádzky, do roku 2002 starala dobre. Voda tečie a je jedna z najkvalitnejších,“ skonštatoval Dragun.
Hlavné mesto prisľúbilo vyjadrenie dnes popoludní. Primátor Nesrovnal pritom ešte v pondelok (18. 4.) pre TASR uviedol, že v záujme mesta je už dlhodobo ochrana lesov na území Bratislavy. Ide napr. o Mestské lesy, samospráva sa však podľa neho nebráni prevziať do svojej správy aj štátne lesy, „aby ich vedela lepšie ochrániť“.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vydala ešte v pondelok pokyn na okamžité pozastavenie predovšetkým ťažobnej činnosti na ostrove Sihoť. V tejto súvislosti sa dnes stretla aj s bratislavským primátorom. Občianski aktivisti zároveň dnes na ministerstve odovzdali petíciu za zachovanie ostrova Sihoť, ktorú doteraz podpísalo zhruba 5200 obyvateľov.

Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za ochranu ostrova Sihoť

Bratislava 8. apríla (TASR) – Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za zachovanie ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja. Na dnešnom brífingu to uviedol Miroslav Dragúň z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Reagoval tak na plány štátnych lesov, ktoré by mali v období rokov 2016–2025 vyrúbať až polovicu stromov na ostrove. Podľa aktivistov ide len o drancovanie a biznis, ktorý môže mať nedozerné následky. Argumenty štátnych lesov o poškodených a spráchnivených stromoch pritom považujú za chybné a vymyslené.

Aktivisti v petícii žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS), aby na ostrove Sihoť zakázala akúkoľvek lesohospodársku ťažbu. Tá je podľa aktivistov neprijateľná a v rozpore so záujmami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) i hlavného mesta. Prioritou by naopak mala podľa nich byť vodoochranná ťažba. Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku BVS. Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku práve štátnych lesov. Aktivisti v tejto veci už požiadali listom o rokovania za ochranu ostrova Sihoť ako spomínaný rezort pôdohospodárstva, tak aj ministerstvo životného prostredia.

Petíciu je možné elektronicky podpídať na stránke peticie.com alebo stiahnuť a vytlačiť na tejto stránke.

 Vodoochrannú funkciu ako základnú funkciu lesa na ostrove Sihoť, ktorej by nemala byť nadradená funkcia produkčná, zdôrazňuje pritom aj samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť. „Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast,“ uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy. Spoločnosť preto podľa neho veľmi citlivo vníma každú aktivitu na územiach v blízkosti vodných zdrojov. „Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov,“ doplnil Pálffy. Spoločnosť preto žiada o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa.

Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.
„Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami,“ vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.
Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.