MIROSLAV DRAGUN: V Petržalke by mali pribudnúť vlakové zastávky a prepojenie Rajka – Petržalka!

V piatok 27.10.2017 sa uskutočnilo rokovanie medzi generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Slovensko a riaditeľom Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja vo veci možného vlakového využitia tratí v Petržalke. Zástupcovia IRBK a ZSSK rokovali o potenciálnom vybudovaní novej zastávky v oblasti Digital Parku.

Nová zastávka v Petržalke či rýchle spojenie naprieč celým mestom bez problémovej cestnej dopravy. To sú len dva z mnohých benefitov, o ktorých na stretnutí hovoril generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký v súvislosti s úvahami postaviť novú železničnú zastávku vo frekventovanej časti Petržalky.

„Veríme, že práve lepšie využitie železnice môže zlepšiť zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme. Pritom treba myslieť aj na prebiehajúcu výstavbu obchvatu D4 a R7, ktorý ju môže ešte mierne zdramatizovať.“

Ako dodal, radi by nielen odľahčili premávku na bratislavských mostoch, ale aj využili už existujúce koľaje vedúce na stanicu Petržalka. To zdôrazňuje aj riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun. Je podľa neho veľmi dôležité, aby sa železničná trať v Petržalke začala aktívnejšie využívať aj v osobnej železničnej doprave.

“Som veľmi rád, že pán generálny riaditeľ ZSSK podporuje rozvoj osobnej vlakovej dopravy v Petržalke. Považujem za dôležité, aby Petržalčania, Jarovčania, Rusovčania a Čunovčania mali možnosť využiť vlaky na dopravenia sa do práce v Bratislave a taktiež, aby sa takýmto spôsobom odľahčili Petržalské cesty.“

Miroslav Dragun totiž pripomína, že v oblasti Auparku a Digital Parku denne pracuje viac ako 10 tisíc ľudí a tí cestujú do práce prevažne autom. Po vybudovaní novej zastávky by mali možnosť prepraviť sa po železnici a vystúpiť z vlaku rovno v mieste, kde pracujú. Vybudovanie zastávky je v súčasnosti konzultované so správcom železničnej infraštruktúry, Železnicami Slovenskej republiky.

Generálny riaditeľ ZSSK informoval o pripravovanom zavedení vlakov medzi Petržalkou a Rajkou, ktoré bude skutočnosťou už od decembra 2017. V súčasnosti v ZSSK pracujú na projekte prepojenia Petržalky regionálnymi vlakmi s centrom mesta Bratislava (Bratislava Nové Mesto) a následne na novú sieť prímestských vlakov smerujúcu z Bratislavy Nového Mesta do Senca a Trnavy.  Projektový zámer ZSSK je v súčasnosti konzultovaný s MDV SR a realizácia je závislá od rozhodnutia a finančných možností objednávateľa.

Pre Petržalčanov by zmena dopravnej obsluhy, spoločne s vybudovaním novej zastávky v Petržalke,  znamenala možnosť využitia železnice pri cestovaní do centra mesta resp. zvýšenie dostupnosti Petržalky pre dochádzajúcich cestujúcich, bez zdržania sa na preplnených cestných komunikáciách v centre mesta a ponad Dunaj.

Bratislavská vodárenská spoločnosť dá menej peňazí do opravy infraštruktúry, aktivisti varujú pred možným ohrozením dodávok pitnej vody!

Bratislava (3.7.2017) Akcionári Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) v piatok 30. júna boli predstavenstvom informovaní, že prostriedky vo výške viac ako 5 000 000 eur nepôjdu na opravu a údržbu vodovodov a kanalizácií, ako sa pôvodne plánovalo, ale na analýzy, marketing, prenájom vozidiel, informačný systém a ďalšie služby dodávané dcérskou spoločnosťou Infra Services.

„Vedenie BVS dlhodobo ohrozuje záujmy minoritných akcionárov, ktorými sú najmä menšie obce v prospech vlastnej réžie. Na toto správanie sa doplatí v konečnom dôsledku občan. Je legitímne pýtať sa, prečo v stave, keď máme v bratislavskom kraji množstvo potrubí a zariadení v dezolátnom stave, ide BVS podporovať svoj vlastný marketing, alebo nanovo spracovávať analýzy, ktoré už dávno existujú. Ďalším zarážajúcim faktom je, že BVS chce za 2,3 milióna eur od developerských firiem odkupovať infraštruktúru, namiesto toho, aby investovala do už existujúcej v menších obciach a mestách, ale aj v Bratislave. Budeme pozorne sledovať kam tieto prostriedky pôjdu a či budú vynaložené v súlade so zákonom, stanovami BVS a najmä záujmom koncového užívateľa,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Aktivisti varujú, že ďalšie odkladanie opráv, môže mať za následok vážne poruchy, odstavovanie dodávok pitnej vody, či možné ohrozenie zdravia občanov. Bratislavská vodárenská spoločnosť obhospodaruje viac ako 80 obcí v bratislavskom, trnavskom a trenčianskom kraji.

Obchodný, Výrobný, Finančný, Investičný pán BVS si môžete pozrieť TU!

BRATISLAVA: BVS hospodári zle, jej zisk sa prepadol o 84 percent, tvrdí M.Dragun.

Hospodárenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), strategického podniku hlavného mesta, za posledné obdobie je neuspokojivé. Tvrdí to občiansky aktivista Miroslav Dragun z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Odvoláva sa pritom na portál finstat.sk, podľa ktorého sa zisk BVS v minulom roku prepadol o 84 percent na úroveň takmer 500.000 eur a tržby jej narástli na 88,42 milióna eur.

      „BVS má najväčší prepad zo všetkých vodárenských spoločností, čo sa týka hospodárskeho výsledku. O BVS sa pritom hovorí ako o zlatom vajci a najstrategickejšom podniku, ktoré hlavné mesto má,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Dragun.

Podľa finstat.sk mala BVS v roku 2015 zisk tri milióny eur a vlani 497.481 eur. Tržby v roku 2015 boli na úrovni 87,78 milióna eur a minulý rok vo výške 88,42 milióna eur.
Dragun tvrdí, že BVS je zo všetkých strategických bratislavských mestských podnikov najhoršie hospodáriacou firmou za rok 2016.

„Je normálne v jednej zdravej spoločnosti, ktorej rastú tržby, aby sa jej zisk prepadol z troch miliónov na 500.000 eur? Predstavenstvo spoločnosti pritom informovalo predsedu dozornej rady na jeseň, že hospodársky výsledok na konci roka má byť okolo troch miliónov eur,“ podotkol.

Je si takmer istý, že za tým nie sú investície do infraštruktúry, ale zlé hospodárenie. Poukázala pritom na mestské spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a Dopravný podnik Bratislava (DPB), kde ako tvrdí, rástli tržby a aj zisky. Dragun upozornil tiež, že tieto spoločnosti už majú schválený investičný, finančný a obchodný plán na rok 2017, kým BVS ešte nie.

Koncom apríla generálny riaditeľ BVS Zsolt Lukáč v prípade meškania schválenia strategických dokumentov na rok 2017 uviedol, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) museli začiatkom roka prejsť na dvojzložkovú cenu. „Museli sme prejsť na kompletne nový systém účtovania a zabezpečenia fakturácie. Ten istý úrad však ku koncu februára rozhodol, že od 1. marca sa musíme vrátiť späť na predchádzajúci rok účtovania a vystavovania faktúr,“ vysvetlil s tým, že mali dva až tri mesiace na to, aby túto zmenu zvládli. „Toto je jeden zo zásadných faktorov, ktorý odsunul plánovacie dokumenty,“ podotkol.

V prípade hospodárenia skonštatoval, že BVS je regulovaný subjekt, ktorý nie je zameraný len na tvorbu zisku. „My sme mali plánovaný zisk a ten bol zabezpečený a aj prekročený. Nemôžem hovoriť o poklese,“ povedal Lukáč. V predchádzajúcich rokoch podľa jeho slov BVS podstatne viac investovala. „Bol zobratý úver a tento úver bol realizovaný. V priebehu minulého roka sme zabezpečili stabilizáciu splácania toho úveru a hlavne realizáciu opatrení, ktoré mali za následok riešenie havárií, rekonštrukcií a nevyhnutných stavov, kde sme sa orientovali nielen na rozvojové, ale hlavne na stabilizujúce projekty,“ skonštatoval s tým, že BVS sa v súčasnosti nachádza v stabilizovanom stave.

ZDROJ: TASR

V Bratislave sa bude hovoriť o potrebe silných regiónov

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja organizuje tretí ročník diskusného fora na tému “Potrebujeme silné regióny?”. Konferencia sa uskutoční už tento piatok 7.4.2017 od 8:30 do 14:00  v bratislavskom hotely Carlton. Pozvaní odborníci, zástupcovia štátnej správy, samosprávy a akademickej obce budú diskutovať o budúcnosti regiónov, vzťahoch samosprávnych krajov s mestami a obcami a o vzťahu Európskej únie a regiónov.

      „V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov v územnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna“, priblížil riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

 O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

 

III. ročník diskusného fóra IRBK – Potrebujeme silné regióny

III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

REGISTRÁCIA: http://irbk.eu/konferencia/ konferencia@irbk.eu

V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov vúzemnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna.

Ciele konferencie:

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

Výstupy z konferencie:

Konferencia bude naživo vysielaná cez sociálne siete. Záznam bude profesionálne spracovaný do štyroch samostatných relácií, ktoré budú dostupné na internete aposkytnuté médiám. Z príspevkov účastníkov konferencie bude vytvorený elektronický aj tlačený zborník, ktorý bude verejne dostupný na stránke irbk.eu adoručený vybraným univerzitným pracoviskám, zástupcom VÚC, samospráv apolitických strán. Odporúčania zkonferencie budú publikované vsamostatnom dokumente. Na konferenciu budú pozvaní zástupcovia médií.

Cieľová skupina:

Pozvaní sú: zástupcovia samospráv, verejných inštitúcií, politických strán, akademickej obce a široká verejnosť.

PROGRAM
III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

Registrácia: od 8:30

Otvorenie podujatia: 9:00 – 9:15

Miroslav Dragun – riaditeľ IRBK
Erik Mikurčík – Hotel Carlton
Peter Ďurček – štátny tajomník tbc.
Anton Marcinčin – splnomocnenec vlády SR tbc.

Panel 1.: Ako ďalej s územnou samosprávou ? 9:15 – 10:30

Viktor Nižňanský – Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o, Piešťany, riaditeľ Vladimír Slavík – Prírodovedecká fakulta UK
Ľubomír Falťan – Sociologický ústav SAV

Panel 2.: Bratislavský samosprávny kraj vtedy a dnes 10:45 – 11:20

Pavol Frešo – predseda BSK

MIroslav Dragun – riaditeľ IRBK

Panel 3.: Odsúdený na spoluprácu – Bratislavský mestský región 11:30 – 12:30

Martin Berta – podpredseda BSK
Dušan Pekár– starosta MČ Bratislava – tbc. Ivan Patoprstý – starosta obce Báhoň

Panel 4.: Európa regiónov 12:45 – 14:00

Martin Berta – podpredseda BSK
Ivan Štefanec – europoslanec
Pavol Korec – prírodovedecká fakulta UK

O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

Projekt Danubia parku je v rozpore s územným plánom Bratislavy!?

Projekt Danubia Park v bratislavskom Čunove musí investor Danubia Invest zosúladiť s Územným plánom hlavného mesta a Územným plánom zóny. Tvrdí to starostka Čunova Gabriela Ferenčáková, podľa ktorej ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zrušilo územné rozhodnutie, ktoré vydal Okresný úrad v Bratislave vo veci Danubia Parku.

„Vo svojom rozhodnutí ministerstvo konštatuje, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Okresný úrad a investor sa opierali o záväzné stanovisko hlavného mesta, ktoré napadol prokurátor,“ priblížila starostka.

Hoci hlavné mesto 1. decembra 2014 vydalo súhlasné záväzné stanovisko s investičnou činnosťou spoločnosti Danubia Invest v Čunove, podľa starostky ministerstvo konštatuje, že mesto neposúdilo súlad s územným plánom podľa stavebného zákona. „Vo svojom rozhodnutí ministerstvo uložilo okresnému úradu v prípade podania novej dokumentácie túto zosúladiť s Územným plánom hlavného mesta a s Územným plánom zóny, hlavne so záväznou časťou týchto dokumentácií. V prípade, že nedôjde k zosúladeniu, tak má okresný úrad celý návrh znova zamietnuť,“ tvrdí Ferenčáková s tým, že investor môže stavať, ale musí si zosúladiť dokumentáciu s územnými plánmi.

„Práve apartmánové domy boli namietané ako veľký rozpor, dokonca tie domčeky, ktoré sú pozdĺž brehu, určené na individuálnu rekreáciu, nemôžu byť takto umiestnené. Taktiež bolo namietané, že plochy vody sú započítané do plôch športu,“ priblížila starostka.

Ako tvrdí, investor musí v dotknutom území vyriešiť aj dopravu. Opiera sa pritom o projekt dopravného napojenia Danubia Parku na nadradenú cestnú sieť, ktorú si nechala spracovať Národná diaľničná spoločnosť.

„Bola spracovaná technická štúdia napojenia na diaľnicu, kde je uvedené, že najväčšiu záťaž, ktorú znesie Balkánska ulica, je 890 áut za hodinu a dnes je to v špičke 857. Nemôžeme sa stotožniť s tým, že sa nebude riešiť doprava,“ skonštatovala starostka.

Riaditeľ IRBK Miroslav Dragun priblížil, že ministerstvo nemuselo vôbec riešiť tento problem pokiaľ by primátor Bratislavy Nesrovnal akceptoval protest prokurátora a zrušil kladné záväzné stanovisko ex primátora Ftáčnika.

Je smutné, že primátor Nesrovnal a jeho ľudia, ktorí majú na magistráte v kompetencii územné plánovanie nezrušili nezákonné a v rozpore s územným plánom vydané kladné záväzné stanovisko aj keď ich k tomu vyzval prokurátor, konštatuje riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Andrej Hájek z Danubia Invest pre TASR uviedol, že rozhodnutím ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sú prekvapení. „Aj na základe doteraz vydaných vyjadrení a rozhodnutí dotknutých orgánov k tomuto rozsiahlemu a špecifickému projektu, akým Danubia Park je, sme presvedčení, že sme neporušili zákon v povoľovacom procese. Podľa nás je rozhodnutie ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja protizákonné. Ďalšie kroky si musíme dôkladne premyslieť,“ povedal.       Investor pri realizácii Danubia Parku, v oblasti zdrže Hrušov v Čunove, počíta na ploche 89 hektárov s výstavbou apartmánov, multifunkčného športového centra, kempingu, promenády či prístavu s lodenicami.

TASR + IRBK Foto: TASR

Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za ochranu ostrova Sihoť

Bratislava 8. apríla (TASR) – Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za zachovanie ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja. Na dnešnom brífingu to uviedol Miroslav Dragúň z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Reagoval tak na plány štátnych lesov, ktoré by mali v období rokov 2016–2025 vyrúbať až polovicu stromov na ostrove. Podľa aktivistov ide len o drancovanie a biznis, ktorý môže mať nedozerné následky. Argumenty štátnych lesov o poškodených a spráchnivených stromoch pritom považujú za chybné a vymyslené.

Aktivisti v petícii žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS), aby na ostrove Sihoť zakázala akúkoľvek lesohospodársku ťažbu. Tá je podľa aktivistov neprijateľná a v rozpore so záujmami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) i hlavného mesta. Prioritou by naopak mala podľa nich byť vodoochranná ťažba. Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku BVS. Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku práve štátnych lesov. Aktivisti v tejto veci už požiadali listom o rokovania za ochranu ostrova Sihoť ako spomínaný rezort pôdohospodárstva, tak aj ministerstvo životného prostredia.

Petíciu je možné elektronicky podpídať na stránke peticie.com alebo stiahnuť a vytlačiť na tejto stránke.

 Vodoochrannú funkciu ako základnú funkciu lesa na ostrove Sihoť, ktorej by nemala byť nadradená funkcia produkčná, zdôrazňuje pritom aj samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť. „Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast,“ uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy. Spoločnosť preto podľa neho veľmi citlivo vníma každú aktivitu na územiach v blízkosti vodných zdrojov. „Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov,“ doplnil Pálffy. Spoločnosť preto žiada o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa.

Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.
„Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami,“ vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.
Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.

IRBK podporuje iniciatívu Bratislava má Hlas!

Vážení organizátori Bratislava má hlas,

dovoľte mi v mene Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja vyjadriť podporu podujatiu, ktoré pripravujete na 2. marca 2016 na námestí SNP.

My, v IRBK vnímame už dlhodobo potrebu širokej verejnej diskusie k problémom, ktoré trápia Bratislavu a Bratislavčanov. Podujatie Bratislava má hlas vnímame, ako hlasné vyjadrenie názoru aktívnych Bratislavčanov k aktuálnym a akútnym problémom v našom meste.

Vážení organizátori, veľmi si vážime, že ste sa rozhodli zobrať na seba zodpovednosť a zorganizovať toto podujatie, ktorého cieľom je, aby Bratislavčania neboli ľahostajný k svojmu okoliu.

S pozdravom

Miroslav Dragun

Predseda správnej rady