Prieskum: Starostom Petržalky by sa stal Ján Hrčka, pred Pätoprstou a Dragunom

Bratislava 2. júla (IRBK) Starostom mestskej časti Bratislava Petržalka by sa podľa prieskumu Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja stal Ján Hrčka so ziskom 28,2%.

Prieskum sa uskutočnil na vzorke 780 respondentov v termíne od 25.6.2018 do 1.7.2018. Na druhom mieste v prieskume skončila podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja, mestská a miestna poslankyňa Elena Pätoprstá, ktorá získala 13,7% hlasov. Tretí v prieskume so ziskom 11,7% skončil občiansky aktivista a riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.

Na štvrtom mieste skončila bývala hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvíľová s 11,4%, za ňou skončil starosta Petržalky Vladimír Bajan s 10,4%, mestský poslanec Oliver Kríž s 9,6%, vicestarosta Ján Bučan s 8%, mestský poslanec Marián Greksa s 4,7% a viceprimátorkou Ľudmilou Farkašovskou s 2,3%.

Výsledky prieskumu nájdete tu:  Prieskum_SAMOSPRAVA_Petrzalka

MIROSLAV DRAGUN: V Petržalke by mali pribudnúť vlakové zastávky a prepojenie Rajka – Petržalka!

V piatok 27.10.2017 sa uskutočnilo rokovanie medzi generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Slovensko a riaditeľom Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja vo veci možného vlakového využitia tratí v Petržalke. Zástupcovia IRBK a ZSSK rokovali o potenciálnom vybudovaní novej zastávky v oblasti Digital Parku.

Nová zastávka v Petržalke či rýchle spojenie naprieč celým mestom bez problémovej cestnej dopravy. To sú len dva z mnohých benefitov, o ktorých na stretnutí hovoril generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký v súvislosti s úvahami postaviť novú železničnú zastávku vo frekventovanej časti Petržalky.

„Veríme, že práve lepšie využitie železnice môže zlepšiť zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme. Pritom treba myslieť aj na prebiehajúcu výstavbu obchvatu D4 a R7, ktorý ju môže ešte mierne zdramatizovať.“

Ako dodal, radi by nielen odľahčili premávku na bratislavských mostoch, ale aj využili už existujúce koľaje vedúce na stanicu Petržalka. To zdôrazňuje aj riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun. Je podľa neho veľmi dôležité, aby sa železničná trať v Petržalke začala aktívnejšie využívať aj v osobnej železničnej doprave.

“Som veľmi rád, že pán generálny riaditeľ ZSSK podporuje rozvoj osobnej vlakovej dopravy v Petržalke. Považujem za dôležité, aby Petržalčania, Jarovčania, Rusovčania a Čunovčania mali možnosť využiť vlaky na dopravenia sa do práce v Bratislave a taktiež, aby sa takýmto spôsobom odľahčili Petržalské cesty.“

Miroslav Dragun totiž pripomína, že v oblasti Auparku a Digital Parku denne pracuje viac ako 10 tisíc ľudí a tí cestujú do práce prevažne autom. Po vybudovaní novej zastávky by mali možnosť prepraviť sa po železnici a vystúpiť z vlaku rovno v mieste, kde pracujú. Vybudovanie zastávky je v súčasnosti konzultované so správcom železničnej infraštruktúry, Železnicami Slovenskej republiky.

Generálny riaditeľ ZSSK informoval o pripravovanom zavedení vlakov medzi Petržalkou a Rajkou, ktoré bude skutočnosťou už od decembra 2017. V súčasnosti v ZSSK pracujú na projekte prepojenia Petržalky regionálnymi vlakmi s centrom mesta Bratislava (Bratislava Nové Mesto) a následne na novú sieť prímestských vlakov smerujúcu z Bratislavy Nového Mesta do Senca a Trnavy.  Projektový zámer ZSSK je v súčasnosti konzultovaný s MDV SR a realizácia je závislá od rozhodnutia a finančných možností objednávateľa.

Pre Petržalčanov by zmena dopravnej obsluhy, spoločne s vybudovaním novej zastávky v Petržalke,  znamenala možnosť využitia železnice pri cestovaní do centra mesta resp. zvýšenie dostupnosti Petržalky pre dochádzajúcich cestujúcich, bez zdržania sa na preplnených cestných komunikáciách v centre mesta a ponad Dunaj.

Bratislavská vodárenská spoločnosť dá menej peňazí do opravy infraštruktúry, aktivisti varujú pred možným ohrozením dodávok pitnej vody!

Bratislava (3.7.2017) Akcionári Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) v piatok 30. júna boli predstavenstvom informovaní, že prostriedky vo výške viac ako 5 000 000 eur nepôjdu na opravu a údržbu vodovodov a kanalizácií, ako sa pôvodne plánovalo, ale na analýzy, marketing, prenájom vozidiel, informačný systém a ďalšie služby dodávané dcérskou spoločnosťou Infra Services.

„Vedenie BVS dlhodobo ohrozuje záujmy minoritných akcionárov, ktorými sú najmä menšie obce v prospech vlastnej réžie. Na toto správanie sa doplatí v konečnom dôsledku občan. Je legitímne pýtať sa, prečo v stave, keď máme v bratislavskom kraji množstvo potrubí a zariadení v dezolátnom stave, ide BVS podporovať svoj vlastný marketing, alebo nanovo spracovávať analýzy, ktoré už dávno existujú. Ďalším zarážajúcim faktom je, že BVS chce za 2,3 milióna eur od developerských firiem odkupovať infraštruktúru, namiesto toho, aby investovala do už existujúcej v menších obciach a mestách, ale aj v Bratislave. Budeme pozorne sledovať kam tieto prostriedky pôjdu a či budú vynaložené v súlade so zákonom, stanovami BVS a najmä záujmom koncového užívateľa,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Aktivisti varujú, že ďalšie odkladanie opráv, môže mať za následok vážne poruchy, odstavovanie dodávok pitnej vody, či možné ohrozenie zdravia občanov. Bratislavská vodárenská spoločnosť obhospodaruje viac ako 80 obcí v bratislavskom, trnavskom a trenčianskom kraji.

Obchodný, Výrobný, Finančný, Investičný pán BVS si môžete pozrieť TU!

V Bratislave sa bude hovoriť o potrebe silných regiónov

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja organizuje tretí ročník diskusného fora na tému “Potrebujeme silné regióny?”. Konferencia sa uskutoční už tento piatok 7.4.2017 od 8:30 do 14:00  v bratislavskom hotely Carlton. Pozvaní odborníci, zástupcovia štátnej správy, samosprávy a akademickej obce budú diskutovať o budúcnosti regiónov, vzťahoch samosprávnych krajov s mestami a obcami a o vzťahu Európskej únie a regiónov.

      „V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov v územnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna“, priblížil riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

 O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

 

Štátne lesy obnovia Sihoť podľa návrhu ochranárov!

Bratislava 28. novembra (TASR) – Na bratislavskom ostrove Sihoť, území významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja, sa dnes začalo s ďalšou etapou výsadby nových stromov. Ide o časť plochy, na ktorej na jar tohto roka prebehla ťažba dreva až do času, kým ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v polovici apríla výrub nepozastavila, pokiaľ sa nenájde systémové riešenie pre ochranu ostrova. Celkovo by tu malo aktuálne pribudnúť okolo 600 stromov pôvodného druhu topoľa čierneho.

„Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a zároveň lužný les, a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove. Na jar a dnes sme pristúpili k tomu, že začíname sadiť pôvodné druhy. Dnes vysádzame topoľ čierny v počte 600 kusov,“ povedala na dnešnom brífingu Matečná. Ide pritom o plochu, vedľa ktorej sa už sadilo na jar tohto roka, avšak pre nedostatok mladých stromov a z dôvodu, že na niektorých miestach bolo uskladnené vyťažené drevo, sa vo výsadbe mohlo pokračovať až v súčasnosti. „Urobili sme opatrenia, aby sme uchránili tento pôvodný čarovný les, ktorý je v tejto oblasti veľmi pekný,“ doplnila. Jedným z opatrení na ochranu zelene a proti burine je napr. aj strhávanie popínavých rastlín či výrub nežiaducich drevín v poraste a zalesňovanie.

To víta aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá je podľa jej hovorcu Jána Pálffyho spoločnosťou pracujúcou s prírodnými zdrojmi, v tomto prípade pitnou vodou. „Preto veľmi citlivo vnímame každú aktivitu, ktorá sa v blízkosti vodárenských zdrojov deje. Pozitívne ale vnímame každý krok, ktorý prispieva k tomu, aby vodárenské zdroje boli zachované,“ povedal Pálffy s tým, že jednou z takýchto foriem je aj obnova lesa na ostrove Sihoť. Ten podľa neho plní predovšetkým vodohospodársku funkciu, teda nie hospodárske účely.

Pozitívne to vníma aj aktivista Miroslav Dragun, ktorý výsadbu pôvodných drevín na danom území označuje za príjemné prekvapenie. Zároveň ale podotýka, že „prvá lastovička leto nerobí“.

Podľa kompetentných sa bude vo výrube, ale zároveň aj následnom opätovnom zalesňovaní pokračovať aj v budúcnosti. Postupovať by sa malo na základe dohody a spolupráce medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR, ktorým ostrov Sihoť a zeleň na ňom patrí. Matečná v tejto súvislosti ubezpečuje, že pôjde o šetrnejší spôsob ťažby na maloplošných územiach, maximálne na ploche 2,7 percenta z plochy ostrova ročne, pričom obnovená ťažby by nemala presiahnuť jeden hektár ročne.

Samotná ťažba bude následne pokračovať zalesňovaním pôvodnými druhmi, a to nielen topoľom čiernym. Pripúšťa to aj Martin Matys z Odštepného závodu Lesov SR – Smolenice, podľa ktorého by sa s výrubom a následným zalesňovaním mohlo pokračovať na jar budúceho roka. Podmienkou je ale dohoda medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR. Zároveň doplnil, že plán starostlivosti o les na obdobie rokov 2016-2025 schválený stále nie je. Bezzásahovú zónu nepripúšťa ani ministerstvo, ktoré argumentuje nutnosťou výrubu nepôvodných druhov drevín či vznikom kyselín pri rozklade dreva, ktoré by sa mohli dostať do vodných zdrojov, ani BVS, podľa ktorej je istá objektívna starostlivosť aj v zmysle výrubu nevyhnutná.

Ostrov Sihoť sa spomína aj v súvislosti s iniciatívou ochranárov a občianskych aktivistov na vytvorenie Národného parku Podunajsko. O jeho vytvorenie sa zasadzuje napr. aj Bratislavský samosprávny kraj, podporu na jeho vznik vyjadrili aj niektoré mestské časti. Ministerka to vníma ako jednu z alternatív, o ktorých treba diskutovať. Bližšie sa nechcela vyjadriť zatiaľ ani k zložitým rokovaniam s hlavným mestom. To ešte v apríli dostalo od ministerstva a Lesov SR ponuku na zámenu ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ponuku mesto síce uvítalo, avšak niekoľkokrát zdôraznilo, že nie na úkor iných zelených plôch a lesov, ktoré má hlavné mesto len v bratislavskom lesoparku.

Správa lesov na ostrove Sihoť tak zostáva aj po siedmich mesiacoch od ponuky stále nezmenená. „Lesy na ostrove Sihoť nie sú v správe hlavného mesta. Hlavné mesto zaslalo štátnym lesom žiadosť o prevzatie Pečnianskeho lesa do správy Mestských lesov Bratislavy, zatiaľ bez výsledku,“ povedala pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. To, že v danej veci nie je zatiaľ nič nové, potvrdil pre TASR aj hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek. Preverovanie právneho základu žiadosti, resp. stanoviska mestskej samosprávy k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území Bratislavy, tak nie je ukončené.

Ostrov Sihoť sa na zásobovanie pitnou vodou využíva od roku 1886, pričom zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je táto voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v strednej Európe. V súčasnosti sa tu nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní a 148 kontrolných vrtov. Na ostrove Sihoť platí pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa.

BRATISLAVA: Mesto dostalo ponuku na prevzatie ostrova Sihoť do svojej správy

 Bratislava 19. apríla (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu s Lesmi SR ponúkli hlavnému mestu zámenu bratislavského ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ide pritom o územie významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja. Na dnešnom krátkom brífingu po rokovaní na ministerstve o tom informoval riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

„Takže teraz je loptička na strane hlavného mesta, aby sa rozhodlo, či chce ostrov Sihoť vo svojom majetku a starať sa o neho, alebo to nechá štátnym lesom, aby sa rozhodli, ako uznajú za vhodné, čo sa týka plánu hospodárskej ťažby na ostrove Sihoť,“ uviedol Dragun. Občianski aktivisti pritom podľa neho tento návrh ministerstva pôdohospodárstva a štátnych lesov podporujú a vítajú.

Dragun sa v tejto súvislosti chce zároveň stretnúť s primátorom Ivom Nesrovnalom. Chce ho požiadať, aby na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva predložil poslancom materiál, ktorým by schválili prevod pozemkov do správy hlavného mesta. Či už by sa ostrov Sihoť následne dostal do správy Mestských lesov v Bratislave alebo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), by bolo už podľa Draguna na rozhodnutí mestských poslancov.
Osobne si však vie predstaviť oba varianty, patričná ochrana vodárenského zdroja by podľa neho zaručená bola. Už pred časom však uviedol, že je zástancom toho, aby sa ostrov Sihoť vrátil do majetku BVS tak, ako to bolo do rozhodnutia v roku 2002, kedy ostrov prešiel pod štátne lesy. „Patričná ochrana by bola zabezpečená. Myslím si, že BVS sa od roku 1886, kedy bol ostrov ako vodárenský zdroj spustený do prevádzky, do roku 2002 starala dobre. Voda tečie a je jedna z najkvalitnejších,“ skonštatoval Dragun.
Hlavné mesto prisľúbilo vyjadrenie dnes popoludní. Primátor Nesrovnal pritom ešte v pondelok (18. 4.) pre TASR uviedol, že v záujme mesta je už dlhodobo ochrana lesov na území Bratislavy. Ide napr. o Mestské lesy, samospráva sa však podľa neho nebráni prevziať do svojej správy aj štátne lesy, „aby ich vedela lepšie ochrániť“.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vydala ešte v pondelok pokyn na okamžité pozastavenie predovšetkým ťažobnej činnosti na ostrove Sihoť. V tejto súvislosti sa dnes stretla aj s bratislavským primátorom. Občianski aktivisti zároveň dnes na ministerstve odovzdali petíciu za zachovanie ostrova Sihoť, ktorú doteraz podpísalo zhruba 5200 obyvateľov.

Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za ochranu ostrova Sihoť

Bratislava 8. apríla (TASR) – Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za zachovanie ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja. Na dnešnom brífingu to uviedol Miroslav Dragúň z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Reagoval tak na plány štátnych lesov, ktoré by mali v období rokov 2016–2025 vyrúbať až polovicu stromov na ostrove. Podľa aktivistov ide len o drancovanie a biznis, ktorý môže mať nedozerné následky. Argumenty štátnych lesov o poškodených a spráchnivených stromoch pritom považujú za chybné a vymyslené.

Aktivisti v petícii žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS), aby na ostrove Sihoť zakázala akúkoľvek lesohospodársku ťažbu. Tá je podľa aktivistov neprijateľná a v rozpore so záujmami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) i hlavného mesta. Prioritou by naopak mala podľa nich byť vodoochranná ťažba. Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku BVS. Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku práve štátnych lesov. Aktivisti v tejto veci už požiadali listom o rokovania za ochranu ostrova Sihoť ako spomínaný rezort pôdohospodárstva, tak aj ministerstvo životného prostredia.

Petíciu je možné elektronicky podpídať na stránke peticie.com alebo stiahnuť a vytlačiť na tejto stránke.

 Vodoochrannú funkciu ako základnú funkciu lesa na ostrove Sihoť, ktorej by nemala byť nadradená funkcia produkčná, zdôrazňuje pritom aj samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť. „Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast,“ uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy. Spoločnosť preto podľa neho veľmi citlivo vníma každú aktivitu na územiach v blízkosti vodných zdrojov. „Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov,“ doplnil Pálffy. Spoločnosť preto žiada o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa.

Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.
„Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami,“ vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.
Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.

Spolupráca rakúskych prihraničných obcí a BVS speje k zániku

Dlhoročná spolupráca rakúskych prihraničných obcí v Burgenlande s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) speje k zániku. Pre TASR to uviedol starosta Edelstalu Gerald Handig. „Spoluprácu, ktorá trvala niekoľko desaťročí, ukončíme k 1.7.2017, keď vyprší terajšia zmluva, pretože sme sa nedohodli na podmienkach predĺženia zmluvy“, povedal Handig s tým, že v Rakúsku si budujú vlastnú čistiareň odpadových vôd.

Podľa hovorcu BVS Alexandra Buzinkaya, však rokovania nie sú uzatvorené, nakoľko BVS nedostala od rakúskych obcí odpoveď na alternatívne návrhy riešenia novej zmluvy

„BVS poskytla rakúskej strane viacero návrhov riešení, ako aj návrh detailného znenia zmluvy tak, aby bol nový obchodný vzťah v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a BVS mohla účtovať za poskytnuté služby a výkony zodpovedajúcu cenu“, uviedol dnes pre TASR Buzinkay s tým, že BVS doposiaľ nedostala oficiálnu odpoveď, ktorá by sa mohla stať východiskom pre ďalšie kolo rokovaní.

Doterajšie rokovania medzi rakúskymi prihraničnými obcami a BVS sa zastavili na cene. „Základným východiskom novej zmluvy je cenová regulácia reprezentovaná príslušnými rozhodnutiami a regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)“, uviedol Buzinkay s tým, že BVS má v súčasnosti s rakúskymi obcami platnú zmluvu, na základe ktorej musí poskytovať zmluvne dohodnutý predmet plnenia v dohodnutej cene výrazne nižšej, ako je regulovaná cena bežne uplatňovaná voči ostatným zákazníkom BVS. Táto cena je nemenná do 1.7.2017, teda do konca platnosti a účinnosti súčasnej zmluvy medzi BVS a rakúskymi obcami. „Považujeme za nevyhnutné, aby nový zmluvný vzťah zabezpečil BVS zodpovedajúcu odplatu za poskytované služby“, uzavrel Buzinkay.

ČÍTAJTE AJ: Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja už dlhodobo upozorňujú na to, že päť rakúskych obcí sa chce naďalej priživovať na bratislavčanoch.

„Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Starostovia rakúskych obcí Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Eventuálny cenový rozdiel však podľa nich vyplýva z toho, že kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí, ktoré ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú.

Zdroj: TASR, IRBK

Aktivisti zvažujú trestné oznámenie za zbúranie vodárenského zdroja

Bratislava (25.11.2015) Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja sa obrátili na krajskú prokuratúru so žiadosťou o zrušenie protizákonného búracieho povolenia na odstránenie vodojemu a čerpacej stanice na vodárenskom zdroji Boldog. Búracie povolenie vydala obec Boldog ešte v roku 2013. Podľa názoru aktivistov má kompetenciu rozhodnúť o zbúraní týchto stavieb iba okresný úrad a obec Boldog prekročila svoje kompetencie. „Zákon o vodách jednoznačne určuje kompetencie obciam a okresným úradom pri vydávaní búracích povolení na vodné stavby, medzi ktoré patria aj vodojemy a čerpacie stanice“, približuje Dragun.

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja taktiež upozorňuje na to, že Bratislavská vodárenská spoločnosť absolútne zanedbáva starostlivosť o tento vodárenských zdroj. Potom čo BVS nechala odstrániť vodojem a čerpaciu stanicu vodárenských zdroj pustne a je rozkradnutý. „V inštitúte zvažujeme podanie trestného oznámenia pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vodárne nechávajú podľa našich zistení vodárenský zdroj bez ochrany a ten je rozkrádaný. Preto sa pýtame čo robí výrobný riaditeľ, ktorý je zodpovedný za vodárenské zdroje?,“ približuje riaditeľ inštitútu Miroslav Dragun.

Inštitút sa okrem krajskej prokuratúry obrátil včera aj na okresný úrad v Senci aby vykonal štátny vodoochranný dozor. Vodárenský zdroj má síce nižšiu kvalitu vody a vyššie hladiny dusičnanov, ale BVS má povinnosť sa starať o svoj majetok. BVS síce nechala z vodárenského zdroja odstrániť všetky objekty a zariadenia. „Vodárenský zdroj de jure existuje, ale po vykonaných krokoch  zo strany BVS a nezodpovednej starostlivosti o tento zdroj pitnej vody je de facto nenávratne zničený,“ uzatvára Dragun.

Zaliate betonove poklady na studni
Zaliate betonove poklady na studni

Zanedbany a poskodeny vchod na vodarensky zdoj zniceny zdroj Poskodena trafoStanoviska okresnych uradovStanoviska okresnych uradov

OZNÁMENIE: TLAČOVÁ KONFERENCIA INŠTITÚTU PRE ROZVOJ BRATISLAVSKÉHO KRAJA

Vážená redakcia, v mene Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja si vás dovoľujeme pozvať na tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční:

Termín: 25. 11. 2015 o 10.15 hod.

Miesto konania: Areál vodárenského zdroja Boldog, Vodárenský zdroj sa nachádza medzi mestom Senec a obcou Boldog.

Na TK a prehliadku vodárenského zdroja boli pozvaní: primátor Bratislavy, Malaciek, Senca, Pezinku, Skalice, podpredseda BSK, predseda predstavenstva BVS a poslanci MsZ Bratislava, ktorý búdu 4.12. zvolený do dozornej rady BVS

Témy:

  • Bratislavská vodárenská spoločnosť nezákonne zbúrala vodárenský zdroj na Žitnom ostrove! Je ochrana zdrojov pitnej vody naozaj strategický záujem?

 

Prosíme svoju účasť potvrdte elektronicky na email riaditeľ@irbk.eu, 0908145184