Spolupráca rakúskych prihraničných obcí a BVS speje k zániku

Dlhoročná spolupráca rakúskych prihraničných obcí v Burgenlande s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) speje k zániku. Pre TASR to uviedol starosta Edelstalu Gerald Handig. „Spoluprácu, ktorá trvala niekoľko desaťročí, ukončíme k 1.7.2017, keď vyprší terajšia zmluva, pretože sme sa nedohodli na podmienkach predĺženia zmluvy“, povedal Handig s tým, že v Rakúsku si budujú vlastnú čistiareň odpadových vôd.

Podľa hovorcu BVS Alexandra Buzinkaya, však rokovania nie sú uzatvorené, nakoľko BVS nedostala od rakúskych obcí odpoveď na alternatívne návrhy riešenia novej zmluvy

„BVS poskytla rakúskej strane viacero návrhov riešení, ako aj návrh detailného znenia zmluvy tak, aby bol nový obchodný vzťah v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a BVS mohla účtovať za poskytnuté služby a výkony zodpovedajúcu cenu“, uviedol dnes pre TASR Buzinkay s tým, že BVS doposiaľ nedostala oficiálnu odpoveď, ktorá by sa mohla stať východiskom pre ďalšie kolo rokovaní.

Doterajšie rokovania medzi rakúskymi prihraničnými obcami a BVS sa zastavili na cene. „Základným východiskom novej zmluvy je cenová regulácia reprezentovaná príslušnými rozhodnutiami a regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)“, uviedol Buzinkay s tým, že BVS má v súčasnosti s rakúskymi obcami platnú zmluvu, na základe ktorej musí poskytovať zmluvne dohodnutý predmet plnenia v dohodnutej cene výrazne nižšej, ako je regulovaná cena bežne uplatňovaná voči ostatným zákazníkom BVS. Táto cena je nemenná do 1.7.2017, teda do konca platnosti a účinnosti súčasnej zmluvy medzi BVS a rakúskymi obcami. „Považujeme za nevyhnutné, aby nový zmluvný vzťah zabezpečil BVS zodpovedajúcu odplatu za poskytované služby“, uzavrel Buzinkay.

ČÍTAJTE AJ: Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja už dlhodobo upozorňujú na to, že päť rakúskych obcí sa chce naďalej priživovať na bratislavčanoch.

„Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Starostovia rakúskych obcí Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Eventuálny cenový rozdiel však podľa nich vyplýva z toho, že kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí, ktoré ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú.

Zdroj: TASR, IRBK