Bratislavská vodárenská spoločnosť dá menej peňazí do opravy infraštruktúry, aktivisti varujú pred možným ohrozením dodávok pitnej vody!

Bratislava (3.7.2017) Akcionári Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) v piatok 30. júna boli predstavenstvom informovaní, že prostriedky vo výške viac ako 5 000 000 eur nepôjdu na opravu a údržbu vodovodov a kanalizácií, ako sa pôvodne plánovalo, ale na analýzy, marketing, prenájom vozidiel, informačný systém a ďalšie služby dodávané dcérskou spoločnosťou Infra Services.

„Vedenie BVS dlhodobo ohrozuje záujmy minoritných akcionárov, ktorými sú najmä menšie obce v prospech vlastnej réžie. Na toto správanie sa doplatí v konečnom dôsledku občan. Je legitímne pýtať sa, prečo v stave, keď máme v bratislavskom kraji množstvo potrubí a zariadení v dezolátnom stave, ide BVS podporovať svoj vlastný marketing, alebo nanovo spracovávať analýzy, ktoré už dávno existujú. Ďalším zarážajúcim faktom je, že BVS chce za 2,3 milióna eur od developerských firiem odkupovať infraštruktúru, namiesto toho, aby investovala do už existujúcej v menších obciach a mestách, ale aj v Bratislave. Budeme pozorne sledovať kam tieto prostriedky pôjdu a či budú vynaložené v súlade so zákonom, stanovami BVS a najmä záujmom koncového užívateľa,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Aktivisti varujú, že ďalšie odkladanie opráv, môže mať za následok vážne poruchy, odstavovanie dodávok pitnej vody, či možné ohrozenie zdravia občanov. Bratislavská vodárenská spoločnosť obhospodaruje viac ako 80 obcí v bratislavskom, trnavskom a trenčianskom kraji.

Obchodný, Výrobný, Finančný, Investičný pán BVS si môžete pozrieť TU!

BRATISLAVA: BVS hospodári zle, jej zisk sa prepadol o 84 percent, tvrdí M.Dragun.

Hospodárenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), strategického podniku hlavného mesta, za posledné obdobie je neuspokojivé. Tvrdí to občiansky aktivista Miroslav Dragun z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Odvoláva sa pritom na portál finstat.sk, podľa ktorého sa zisk BVS v minulom roku prepadol o 84 percent na úroveň takmer 500.000 eur a tržby jej narástli na 88,42 milióna eur.

      „BVS má najväčší prepad zo všetkých vodárenských spoločností, čo sa týka hospodárskeho výsledku. O BVS sa pritom hovorí ako o zlatom vajci a najstrategickejšom podniku, ktoré hlavné mesto má,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Dragun.

Podľa finstat.sk mala BVS v roku 2015 zisk tri milióny eur a vlani 497.481 eur. Tržby v roku 2015 boli na úrovni 87,78 milióna eur a minulý rok vo výške 88,42 milióna eur.
Dragun tvrdí, že BVS je zo všetkých strategických bratislavských mestských podnikov najhoršie hospodáriacou firmou za rok 2016.

„Je normálne v jednej zdravej spoločnosti, ktorej rastú tržby, aby sa jej zisk prepadol z troch miliónov na 500.000 eur? Predstavenstvo spoločnosti pritom informovalo predsedu dozornej rady na jeseň, že hospodársky výsledok na konci roka má byť okolo troch miliónov eur,“ podotkol.

Je si takmer istý, že za tým nie sú investície do infraštruktúry, ale zlé hospodárenie. Poukázala pritom na mestské spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a Dopravný podnik Bratislava (DPB), kde ako tvrdí, rástli tržby a aj zisky. Dragun upozornil tiež, že tieto spoločnosti už majú schválený investičný, finančný a obchodný plán na rok 2017, kým BVS ešte nie.

Koncom apríla generálny riaditeľ BVS Zsolt Lukáč v prípade meškania schválenia strategických dokumentov na rok 2017 uviedol, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) museli začiatkom roka prejsť na dvojzložkovú cenu. „Museli sme prejsť na kompletne nový systém účtovania a zabezpečenia fakturácie. Ten istý úrad však ku koncu februára rozhodol, že od 1. marca sa musíme vrátiť späť na predchádzajúci rok účtovania a vystavovania faktúr,“ vysvetlil s tým, že mali dva až tri mesiace na to, aby túto zmenu zvládli. „Toto je jeden zo zásadných faktorov, ktorý odsunul plánovacie dokumenty,“ podotkol.

V prípade hospodárenia skonštatoval, že BVS je regulovaný subjekt, ktorý nie je zameraný len na tvorbu zisku. „My sme mali plánovaný zisk a ten bol zabezpečený a aj prekročený. Nemôžem hovoriť o poklese,“ povedal Lukáč. V predchádzajúcich rokoch podľa jeho slov BVS podstatne viac investovala. „Bol zobratý úver a tento úver bol realizovaný. V priebehu minulého roka sme zabezpečili stabilizáciu splácania toho úveru a hlavne realizáciu opatrení, ktoré mali za následok riešenie havárií, rekonštrukcií a nevyhnutných stavov, kde sme sa orientovali nielen na rozvojové, ale hlavne na stabilizujúce projekty,“ skonštatoval s tým, že BVS sa v súčasnosti nachádza v stabilizovanom stave.

ZDROJ: TASR

BRATISLAVA: Mesto dostalo ponuku na prevzatie ostrova Sihoť do svojej správy

 Bratislava 19. apríla (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu s Lesmi SR ponúkli hlavnému mestu zámenu bratislavského ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ide pritom o územie významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja. Na dnešnom krátkom brífingu po rokovaní na ministerstve o tom informoval riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

„Takže teraz je loptička na strane hlavného mesta, aby sa rozhodlo, či chce ostrov Sihoť vo svojom majetku a starať sa o neho, alebo to nechá štátnym lesom, aby sa rozhodli, ako uznajú za vhodné, čo sa týka plánu hospodárskej ťažby na ostrove Sihoť,“ uviedol Dragun. Občianski aktivisti pritom podľa neho tento návrh ministerstva pôdohospodárstva a štátnych lesov podporujú a vítajú.

Dragun sa v tejto súvislosti chce zároveň stretnúť s primátorom Ivom Nesrovnalom. Chce ho požiadať, aby na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva predložil poslancom materiál, ktorým by schválili prevod pozemkov do správy hlavného mesta. Či už by sa ostrov Sihoť následne dostal do správy Mestských lesov v Bratislave alebo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), by bolo už podľa Draguna na rozhodnutí mestských poslancov.
Osobne si však vie predstaviť oba varianty, patričná ochrana vodárenského zdroja by podľa neho zaručená bola. Už pred časom však uviedol, že je zástancom toho, aby sa ostrov Sihoť vrátil do majetku BVS tak, ako to bolo do rozhodnutia v roku 2002, kedy ostrov prešiel pod štátne lesy. „Patričná ochrana by bola zabezpečená. Myslím si, že BVS sa od roku 1886, kedy bol ostrov ako vodárenský zdroj spustený do prevádzky, do roku 2002 starala dobre. Voda tečie a je jedna z najkvalitnejších,“ skonštatoval Dragun.
Hlavné mesto prisľúbilo vyjadrenie dnes popoludní. Primátor Nesrovnal pritom ešte v pondelok (18. 4.) pre TASR uviedol, že v záujme mesta je už dlhodobo ochrana lesov na území Bratislavy. Ide napr. o Mestské lesy, samospráva sa však podľa neho nebráni prevziať do svojej správy aj štátne lesy, „aby ich vedela lepšie ochrániť“.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vydala ešte v pondelok pokyn na okamžité pozastavenie predovšetkým ťažobnej činnosti na ostrove Sihoť. V tejto súvislosti sa dnes stretla aj s bratislavským primátorom. Občianski aktivisti zároveň dnes na ministerstve odovzdali petíciu za zachovanie ostrova Sihoť, ktorú doteraz podpísalo zhruba 5200 obyvateľov.

Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za ochranu ostrova Sihoť

Bratislava 8. apríla (TASR) – Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za zachovanie ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja. Na dnešnom brífingu to uviedol Miroslav Dragúň z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Reagoval tak na plány štátnych lesov, ktoré by mali v období rokov 2016–2025 vyrúbať až polovicu stromov na ostrove. Podľa aktivistov ide len o drancovanie a biznis, ktorý môže mať nedozerné následky. Argumenty štátnych lesov o poškodených a spráchnivených stromoch pritom považujú za chybné a vymyslené.

Aktivisti v petícii žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS), aby na ostrove Sihoť zakázala akúkoľvek lesohospodársku ťažbu. Tá je podľa aktivistov neprijateľná a v rozpore so záujmami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) i hlavného mesta. Prioritou by naopak mala podľa nich byť vodoochranná ťažba. Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku BVS. Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku práve štátnych lesov. Aktivisti v tejto veci už požiadali listom o rokovania za ochranu ostrova Sihoť ako spomínaný rezort pôdohospodárstva, tak aj ministerstvo životného prostredia.

Petíciu je možné elektronicky podpídať na stránke peticie.com alebo stiahnuť a vytlačiť na tejto stránke.

 Vodoochrannú funkciu ako základnú funkciu lesa na ostrove Sihoť, ktorej by nemala byť nadradená funkcia produkčná, zdôrazňuje pritom aj samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť. „Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast,“ uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy. Spoločnosť preto podľa neho veľmi citlivo vníma každú aktivitu na územiach v blízkosti vodných zdrojov. „Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov,“ doplnil Pálffy. Spoločnosť preto žiada o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa.

Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.
„Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami,“ vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.
Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.

Spolupráca rakúskych prihraničných obcí a BVS speje k zániku

Dlhoročná spolupráca rakúskych prihraničných obcí v Burgenlande s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) speje k zániku. Pre TASR to uviedol starosta Edelstalu Gerald Handig. „Spoluprácu, ktorá trvala niekoľko desaťročí, ukončíme k 1.7.2017, keď vyprší terajšia zmluva, pretože sme sa nedohodli na podmienkach predĺženia zmluvy“, povedal Handig s tým, že v Rakúsku si budujú vlastnú čistiareň odpadových vôd.

Podľa hovorcu BVS Alexandra Buzinkaya, však rokovania nie sú uzatvorené, nakoľko BVS nedostala od rakúskych obcí odpoveď na alternatívne návrhy riešenia novej zmluvy

„BVS poskytla rakúskej strane viacero návrhov riešení, ako aj návrh detailného znenia zmluvy tak, aby bol nový obchodný vzťah v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a BVS mohla účtovať za poskytnuté služby a výkony zodpovedajúcu cenu“, uviedol dnes pre TASR Buzinkay s tým, že BVS doposiaľ nedostala oficiálnu odpoveď, ktorá by sa mohla stať východiskom pre ďalšie kolo rokovaní.

Doterajšie rokovania medzi rakúskymi prihraničnými obcami a BVS sa zastavili na cene. „Základným východiskom novej zmluvy je cenová regulácia reprezentovaná príslušnými rozhodnutiami a regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)“, uviedol Buzinkay s tým, že BVS má v súčasnosti s rakúskymi obcami platnú zmluvu, na základe ktorej musí poskytovať zmluvne dohodnutý predmet plnenia v dohodnutej cene výrazne nižšej, ako je regulovaná cena bežne uplatňovaná voči ostatným zákazníkom BVS. Táto cena je nemenná do 1.7.2017, teda do konca platnosti a účinnosti súčasnej zmluvy medzi BVS a rakúskymi obcami. „Považujeme za nevyhnutné, aby nový zmluvný vzťah zabezpečil BVS zodpovedajúcu odplatu za poskytované služby“, uzavrel Buzinkay.

ČÍTAJTE AJ: Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja už dlhodobo upozorňujú na to, že päť rakúskych obcí sa chce naďalej priživovať na bratislavčanoch.

„Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Starostovia rakúskych obcí Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Eventuálny cenový rozdiel však podľa nich vyplýva z toho, že kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí, ktoré ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú.

Zdroj: TASR, IRBK

Aktivisti zvažujú trestné oznámenie za zbúranie vodárenského zdroja

Bratislava (25.11.2015) Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja sa obrátili na krajskú prokuratúru so žiadosťou o zrušenie protizákonného búracieho povolenia na odstránenie vodojemu a čerpacej stanice na vodárenskom zdroji Boldog. Búracie povolenie vydala obec Boldog ešte v roku 2013. Podľa názoru aktivistov má kompetenciu rozhodnúť o zbúraní týchto stavieb iba okresný úrad a obec Boldog prekročila svoje kompetencie. „Zákon o vodách jednoznačne určuje kompetencie obciam a okresným úradom pri vydávaní búracích povolení na vodné stavby, medzi ktoré patria aj vodojemy a čerpacie stanice“, približuje Dragun.

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja taktiež upozorňuje na to, že Bratislavská vodárenská spoločnosť absolútne zanedbáva starostlivosť o tento vodárenských zdroj. Potom čo BVS nechala odstrániť vodojem a čerpaciu stanicu vodárenských zdroj pustne a je rozkradnutý. „V inštitúte zvažujeme podanie trestného oznámenia pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vodárne nechávajú podľa našich zistení vodárenský zdroj bez ochrany a ten je rozkrádaný. Preto sa pýtame čo robí výrobný riaditeľ, ktorý je zodpovedný za vodárenské zdroje?,“ približuje riaditeľ inštitútu Miroslav Dragun.

Inštitút sa okrem krajskej prokuratúry obrátil včera aj na okresný úrad v Senci aby vykonal štátny vodoochranný dozor. Vodárenský zdroj má síce nižšiu kvalitu vody a vyššie hladiny dusičnanov, ale BVS má povinnosť sa starať o svoj majetok. BVS síce nechala z vodárenského zdroja odstrániť všetky objekty a zariadenia. „Vodárenský zdroj de jure existuje, ale po vykonaných krokoch  zo strany BVS a nezodpovednej starostlivosti o tento zdroj pitnej vody je de facto nenávratne zničený,“ uzatvára Dragun.

Zaliate betonove poklady na studni
Zaliate betonove poklady na studni

Zanedbany a poskodeny vchod na vodarensky zdoj zniceny zdroj Poskodena trafoStanoviska okresnych uradovStanoviska okresnych uradov

OZNÁMENIE: TLAČOVÁ KONFERENCIA INŠTITÚTU PRE ROZVOJ BRATISLAVSKÉHO KRAJA

Vážená redakcia, v mene Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja si vás dovoľujeme pozvať na tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční:

Termín: 25. 11. 2015 o 10.15 hod.

Miesto konania: Areál vodárenského zdroja Boldog, Vodárenský zdroj sa nachádza medzi mestom Senec a obcou Boldog.

Na TK a prehliadku vodárenského zdroja boli pozvaní: primátor Bratislavy, Malaciek, Senca, Pezinku, Skalice, podpredseda BSK, predseda predstavenstva BVS a poslanci MsZ Bratislava, ktorý búdu 4.12. zvolený do dozornej rady BVS

Témy:

  • Bratislavská vodárenská spoločnosť nezákonne zbúrala vodárenský zdroj na Žitnom ostrove! Je ochrana zdrojov pitnej vody naozaj strategický záujem?

 

Prosíme svoju účasť potvrdte elektronicky na email riaditeľ@irbk.eu, 0908145184

Zvolenie Zsolta Lukáča za šéfa by bolo krokom k privatizácii BVS!

BRATISLAVA 17. septembra 2015 – Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja považuje možné zvolenie Ing. Lukáča za predsedu predstavenstva BVS krokom k privatizácii BVS. Už dnes výberová komisia zložená z poslancov a nominantov primátora rozhodne o víťazoch výberových konaní na post predsedov predstavenstiev spoločností OLO, DPB a BVS.


Ing. Lukáč na otázku riaditeľa IRBK či si vie predstaviť vstup súkromného investora do BVS odpovedal kladne. Podľa IRBK taktiež Ing. Lukáč nespĺňa predpoklady na tak závažnú funkciu ako je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ BVS, nakoľko nikdy nepôsobil v pozícii generálneho riaditeľa v spoločnosti, ktorá by svojou veľkosťou a rozsahom pripomínala bratislavské vodárne. Bratislava nie je v pozícii, aby experimentovala s rôznymi politickými postavičkami. Pán Lukáč má síce pekný životopis, ale jeho manažérske zručnosti ocenili akcionári Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti tak, že po desiatich mesiacoch skončil na pozícii predsedu predstavenstva a musel odísť zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja žiada členov výberovej komisie aby nepodľahli tlaku lobistov a zvolili odborníkov a nie ľudí, ktorí nevylučuje privatizáciu bratislavskej vody. Bratislavčania v minulosti aj teraz jasne deklarovali, že si neželajú aby bola vodárenská spoločnosť privatizovaná.

V rámci transparentnosti a vyvrátenia všetkých pochybností IRBK dúfa, že výberová komisia zverejní hodnotenie a odôvodnenie výberu kandidátov, ktorí budú predložení mestskému zastupiteľstvu na schválenie. Taktiež dúfame, že výberová komisia zverejní výsledky zistení forenznej agentúry.