Bratislavská vodárenská spoločnosť dá menej peňazí do opravy infraštruktúry, aktivisti varujú pred možným ohrozením dodávok pitnej vody!

Bratislava (3.7.2017) Akcionári Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) v piatok 30. júna boli predstavenstvom informovaní, že prostriedky vo výške viac ako 5 000 000 eur nepôjdu na opravu a údržbu vodovodov a kanalizácií, ako sa pôvodne plánovalo, ale na analýzy, marketing, prenájom vozidiel, informačný systém a ďalšie služby dodávané dcérskou spoločnosťou Infra Services.

„Vedenie BVS dlhodobo ohrozuje záujmy minoritných akcionárov, ktorými sú najmä menšie obce v prospech vlastnej réžie. Na toto správanie sa doplatí v konečnom dôsledku občan. Je legitímne pýtať sa, prečo v stave, keď máme v bratislavskom kraji množstvo potrubí a zariadení v dezolátnom stave, ide BVS podporovať svoj vlastný marketing, alebo nanovo spracovávať analýzy, ktoré už dávno existujú. Ďalším zarážajúcim faktom je, že BVS chce za 2,3 milióna eur od developerských firiem odkupovať infraštruktúru, namiesto toho, aby investovala do už existujúcej v menších obciach a mestách, ale aj v Bratislave. Budeme pozorne sledovať kam tieto prostriedky pôjdu a či budú vynaložené v súlade so zákonom, stanovami BVS a najmä záujmom koncového užívateľa,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Aktivisti varujú, že ďalšie odkladanie opráv, môže mať za následok vážne poruchy, odstavovanie dodávok pitnej vody, či možné ohrozenie zdravia občanov. Bratislavská vodárenská spoločnosť obhospodaruje viac ako 80 obcí v bratislavskom, trnavskom a trenčianskom kraji.

Obchodný, Výrobný, Finančný, Investičný pán BVS si môžete pozrieť TU!

BRATISLAVA: BVS hospodári zle, jej zisk sa prepadol o 84 percent, tvrdí M.Dragun.

Hospodárenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), strategického podniku hlavného mesta, za posledné obdobie je neuspokojivé. Tvrdí to občiansky aktivista Miroslav Dragun z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Odvoláva sa pritom na portál finstat.sk, podľa ktorého sa zisk BVS v minulom roku prepadol o 84 percent na úroveň takmer 500.000 eur a tržby jej narástli na 88,42 milióna eur.

      „BVS má najväčší prepad zo všetkých vodárenských spoločností, čo sa týka hospodárskeho výsledku. O BVS sa pritom hovorí ako o zlatom vajci a najstrategickejšom podniku, ktoré hlavné mesto má,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Dragun.

Podľa finstat.sk mala BVS v roku 2015 zisk tri milióny eur a vlani 497.481 eur. Tržby v roku 2015 boli na úrovni 87,78 milióna eur a minulý rok vo výške 88,42 milióna eur.
Dragun tvrdí, že BVS je zo všetkých strategických bratislavských mestských podnikov najhoršie hospodáriacou firmou za rok 2016.

„Je normálne v jednej zdravej spoločnosti, ktorej rastú tržby, aby sa jej zisk prepadol z troch miliónov na 500.000 eur? Predstavenstvo spoločnosti pritom informovalo predsedu dozornej rady na jeseň, že hospodársky výsledok na konci roka má byť okolo troch miliónov eur,“ podotkol.

Je si takmer istý, že za tým nie sú investície do infraštruktúry, ale zlé hospodárenie. Poukázala pritom na mestské spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a Dopravný podnik Bratislava (DPB), kde ako tvrdí, rástli tržby a aj zisky. Dragun upozornil tiež, že tieto spoločnosti už majú schválený investičný, finančný a obchodný plán na rok 2017, kým BVS ešte nie.

Koncom apríla generálny riaditeľ BVS Zsolt Lukáč v prípade meškania schválenia strategických dokumentov na rok 2017 uviedol, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) museli začiatkom roka prejsť na dvojzložkovú cenu. „Museli sme prejsť na kompletne nový systém účtovania a zabezpečenia fakturácie. Ten istý úrad však ku koncu februára rozhodol, že od 1. marca sa musíme vrátiť späť na predchádzajúci rok účtovania a vystavovania faktúr,“ vysvetlil s tým, že mali dva až tri mesiace na to, aby túto zmenu zvládli. „Toto je jeden zo zásadných faktorov, ktorý odsunul plánovacie dokumenty,“ podotkol.

V prípade hospodárenia skonštatoval, že BVS je regulovaný subjekt, ktorý nie je zameraný len na tvorbu zisku. „My sme mali plánovaný zisk a ten bol zabezpečený a aj prekročený. Nemôžem hovoriť o poklese,“ povedal Lukáč. V predchádzajúcich rokoch podľa jeho slov BVS podstatne viac investovala. „Bol zobratý úver a tento úver bol realizovaný. V priebehu minulého roka sme zabezpečili stabilizáciu splácania toho úveru a hlavne realizáciu opatrení, ktoré mali za následok riešenie havárií, rekonštrukcií a nevyhnutných stavov, kde sme sa orientovali nielen na rozvojové, ale hlavne na stabilizujúce projekty,“ skonštatoval s tým, že BVS sa v súčasnosti nachádza v stabilizovanom stave.

ZDROJ: TASR

V Bratislave sa bude hovoriť o potrebe silných regiónov

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja organizuje tretí ročník diskusného fora na tému “Potrebujeme silné regióny?”. Konferencia sa uskutoční už tento piatok 7.4.2017 od 8:30 do 14:00  v bratislavskom hotely Carlton. Pozvaní odborníci, zástupcovia štátnej správy, samosprávy a akademickej obce budú diskutovať o budúcnosti regiónov, vzťahoch samosprávnych krajov s mestami a obcami a o vzťahu Európskej únie a regiónov.

      „V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov v územnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna“, priblížil riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

 O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

 

III. ročník diskusného fóra IRBK – Potrebujeme silné regióny

III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

REGISTRÁCIA: http://irbk.eu/konferencia/ konferencia@irbk.eu

V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov vúzemnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna.

Ciele konferencie:

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

Výstupy z konferencie:

Konferencia bude naživo vysielaná cez sociálne siete. Záznam bude profesionálne spracovaný do štyroch samostatných relácií, ktoré budú dostupné na internete aposkytnuté médiám. Z príspevkov účastníkov konferencie bude vytvorený elektronický aj tlačený zborník, ktorý bude verejne dostupný na stránke irbk.eu adoručený vybraným univerzitným pracoviskám, zástupcom VÚC, samospráv apolitických strán. Odporúčania zkonferencie budú publikované vsamostatnom dokumente. Na konferenciu budú pozvaní zástupcovia médií.

Cieľová skupina:

Pozvaní sú: zástupcovia samospráv, verejných inštitúcií, politických strán, akademickej obce a široká verejnosť.

PROGRAM
III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

Registrácia: od 8:30

Otvorenie podujatia: 9:00 – 9:15

Miroslav Dragun – riaditeľ IRBK
Erik Mikurčík – Hotel Carlton
Peter Ďurček – štátny tajomník tbc.
Anton Marcinčin – splnomocnenec vlády SR tbc.

Panel 1.: Ako ďalej s územnou samosprávou ? 9:15 – 10:30

Viktor Nižňanský – Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o, Piešťany, riaditeľ Vladimír Slavík – Prírodovedecká fakulta UK
Ľubomír Falťan – Sociologický ústav SAV

Panel 2.: Bratislavský samosprávny kraj vtedy a dnes 10:45 – 11:20

Pavol Frešo – predseda BSK

MIroslav Dragun – riaditeľ IRBK

Panel 3.: Odsúdený na spoluprácu – Bratislavský mestský región 11:30 – 12:30

Martin Berta – podpredseda BSK
Dušan Pekár– starosta MČ Bratislava – tbc. Ivan Patoprstý – starosta obce Báhoň

Panel 4.: Európa regiónov 12:45 – 14:00

Martin Berta – podpredseda BSK
Ivan Štefanec – europoslanec
Pavol Korec – prírodovedecká fakulta UK

O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

BRATISLAVA: Mesto dostalo ponuku na prevzatie ostrova Sihoť do svojej správy

 Bratislava 19. apríla (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu s Lesmi SR ponúkli hlavnému mestu zámenu bratislavského ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ide pritom o územie významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja. Na dnešnom krátkom brífingu po rokovaní na ministerstve o tom informoval riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

„Takže teraz je loptička na strane hlavného mesta, aby sa rozhodlo, či chce ostrov Sihoť vo svojom majetku a starať sa o neho, alebo to nechá štátnym lesom, aby sa rozhodli, ako uznajú za vhodné, čo sa týka plánu hospodárskej ťažby na ostrove Sihoť,“ uviedol Dragun. Občianski aktivisti pritom podľa neho tento návrh ministerstva pôdohospodárstva a štátnych lesov podporujú a vítajú.

Dragun sa v tejto súvislosti chce zároveň stretnúť s primátorom Ivom Nesrovnalom. Chce ho požiadať, aby na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva predložil poslancom materiál, ktorým by schválili prevod pozemkov do správy hlavného mesta. Či už by sa ostrov Sihoť následne dostal do správy Mestských lesov v Bratislave alebo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), by bolo už podľa Draguna na rozhodnutí mestských poslancov.
Osobne si však vie predstaviť oba varianty, patričná ochrana vodárenského zdroja by podľa neho zaručená bola. Už pred časom však uviedol, že je zástancom toho, aby sa ostrov Sihoť vrátil do majetku BVS tak, ako to bolo do rozhodnutia v roku 2002, kedy ostrov prešiel pod štátne lesy. „Patričná ochrana by bola zabezpečená. Myslím si, že BVS sa od roku 1886, kedy bol ostrov ako vodárenský zdroj spustený do prevádzky, do roku 2002 starala dobre. Voda tečie a je jedna z najkvalitnejších,“ skonštatoval Dragun.
Hlavné mesto prisľúbilo vyjadrenie dnes popoludní. Primátor Nesrovnal pritom ešte v pondelok (18. 4.) pre TASR uviedol, že v záujme mesta je už dlhodobo ochrana lesov na území Bratislavy. Ide napr. o Mestské lesy, samospráva sa však podľa neho nebráni prevziať do svojej správy aj štátne lesy, „aby ich vedela lepšie ochrániť“.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vydala ešte v pondelok pokyn na okamžité pozastavenie predovšetkým ťažobnej činnosti na ostrove Sihoť. V tejto súvislosti sa dnes stretla aj s bratislavským primátorom. Občianski aktivisti zároveň dnes na ministerstve odovzdali petíciu za zachovanie ostrova Sihoť, ktorú doteraz podpísalo zhruba 5200 obyvateľov.