Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Rakúske prihraničné obce Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal sa sťažujú na tlak Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) pri tvorbe novej zmluvy o likvidácii odpadových vôd, uvádza sa v stanovisku, ktoré dnes poskytol pre TASR starosta Edelstalu Gerald Handig. “Rakúske obce prevádzkujú kanalizačné siete a odpadovú vodu odvádzajú do čističky BVS v Petržalke. Za likvidáciu odpadových vôd sme vždy uhrádzali dohodnutú sumu. Na základe dobrej dlhoročnej spolupráce plánujeme, za férových podmienok, predĺžiť zmluvu o likvidácii odpadových vôd s BVS aj po roku 2017,” píše sa v stanovisku.


Problémom je však cena za likvidáciu odpadových vôd pre rakúske obce. “Pripojenie rakúskych obcí na čističku odpadových vôd v Petržalke bolo kedysi ekonomicky výhodné tak pre obce, ako aj pre Bratislavu. V súčasnosti sa situácia zmenila v neprospech Bratislavy a BVS, preto treba zmluvu s piatimi prihraničnými obcami v Rakúsku zmeniť,” povedal pre TASR poslanec Mestského zastupiteľstva Bratislava Jozef Uhler. Podľa poslanca rakúske obce platia za odvádzanie jedného kubického metra (m3) odpadových vôd, 0,24 eura, pričom obyvatelia Bratislavy 0,92 eura. “Je to takmer štvornásobný rozdiel. Suma navyše nepokrýva ekonomicky opodstatnené náklady,” zdôraznil Uhler.

Starostovia uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Avšak, ako sa uvádza v liste, “kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí. Tie ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú”. Z toho, podľa starostov, vyplýva aj eventuálny cenový rozdiel. Rakúske obce sú však v každom prípade pripravené platiť primeranú cenu za služby poskytované spoločnosťou BVS. BVS však nebola dodnes ochotná zohľadniť  žiadosti obcí, tvrdí sa v stanovisku rakúskych starostov. O probléme rokovali aj poslanci Mestského zastupiteľstva Bratislava na ostatnom zasadnutí 25. júna. Napokon požiadali primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby ako zástupca majoritného akcionára BVS zaviazal predstavenstvo spoločnosti rokovať s dotknutými rakúskymi obcami o rovnakej sume za odvádzanie odpadových vôd, ako platia bratislavské domácnosti.

Bratislavská vodárenská spoločnosť sa, podľa predsedu predstavenstva Stanislava Beňa, snaží s rakúskymi obcami rokovať o spravodlivej cene. “Cenu schválilo valné zhromaždenie spoločnosti a potvrdil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Platia ju aj ostatní zákazníci a akcionári BVS. Nižšiu sumu momentálne nie sme pripravení akceptovať,” uviedol Beňo. Istý kompromis pripúšťa, ale len na určité prechodné obdobie. “V prípade, že by pristúpili skôr k plateniu vyššej sumy, a tá by bola pre BVS výhodná, vieme ísť aj skôr na nejakú inú sumu, nižšiu ako 0,92 eura,” priblížil. Po vypršaní platnosti zmluvy treba podľa neho následne vypočítať optimálnu cenu, aby BVS nebola ďalej stratová. Bratislavskú vodárenskú spoločnosť v rokovaniach z rakúskymi obcami zastupoval podpredseda predstavenstva a obchodný riaditeľ BVS Boris Gregor. Podľa informácií  z prostredia rokovaní medzi BVS a rakúskymi obcami obchodný riaditeľ nezvládol rokovania a nová zmluva sa nepodarila uzavrieť. Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie o určení ceny vody pre rakúske obce po spoločných rokovaniach medzi predsedom Pravicového klubu Jozefa Uhlera a riaditeľa IRBK Miroslava Draguna.

Sumu 0,92 eura za m3 odpadovej vody považujú starostovia piatich rakúskych obcí za likvidačnú. “Rakúske obce počas zmluvných rokovaní trvali na tom, že maximálna cena vo výške 0,92 eur/m3 je pre ne ekonomicky neúnosná. Pri takej sume za likvidáciu odpadových vôd by rakúske obce vyšlo lacnejšie vybudovanie vlastnej čističky,” uvádza sa v ich stanovisku. Podľa IRBK ide zo strany starostov rakúskych obcí o pokus zlepšiť svoju situáciu. „Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

BVS údajne rakúskym obciam viackrát prisľúbila zohľadnenie ich žiadosti a predloženie príslušných návrhov zmluvy. “Tento prísľub však nebol dodržaný. Máme z toho dojem, že BVS nemá záujem uzavrieť novú zmluvu o likvidácii odpadových vôd. Najmä nie za podmienok, ktoré by boli férové pre obe strany,” uzatvárajú stanovisko starostovia prihraničných rakúskych obcí. Obce Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uzavreli po roku 1990 so spoločnosťou Vodárne a kanalizácie, predchodcom BVS, zmluvu o likvidácii odpadových vôd. Jej platnosť sa skončí 1. júla 2017.

zdroj: TASR, IRBK

1 Comment

Comments are closed.