Prieskum: Starostom Petržalky by sa stal Ján Hrčka, pred Pätoprstou a Dragunom

Bratislava 2. júla (IRBK) Starostom mestskej časti Bratislava Petržalka by sa podľa prieskumu Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja stal Ján Hrčka so ziskom 28,2%.

Prieskum sa uskutočnil na vzorke 780 respondentov v termíne od 25.6.2018 do 1.7.2018. Na druhom mieste v prieskume skončila podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja, mestská a miestna poslankyňa Elena Pätoprstá, ktorá získala 13,7% hlasov. Tretí v prieskume so ziskom 11,7% skončil občiansky aktivista a riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.

Na štvrtom mieste skončila bývala hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvíľová s 11,4%, za ňou skončil starosta Petržalky Vladimír Bajan s 10,4%, mestský poslanec Oliver Kríž s 9,6%, vicestarosta Ján Bučan s 8%, mestský poslanec Marián Greksa s 4,7% a viceprimátorkou Ľudmilou Farkašovskou s 2,3%.

Výsledky prieskumu nájdete tu:  Prieskum_SAMOSPRAVA_Petrzalka

III. ročník diskusného fóra IRBK – Potrebujeme silné regióny

III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

REGISTRÁCIA: http://irbk.eu/konferencia/ konferencia@irbk.eu

V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov vúzemnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna.

Ciele konferencie:

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

Výstupy z konferencie:

Konferencia bude naživo vysielaná cez sociálne siete. Záznam bude profesionálne spracovaný do štyroch samostatných relácií, ktoré budú dostupné na internete aposkytnuté médiám. Z príspevkov účastníkov konferencie bude vytvorený elektronický aj tlačený zborník, ktorý bude verejne dostupný na stránke irbk.eu adoručený vybraným univerzitným pracoviskám, zástupcom VÚC, samospráv apolitických strán. Odporúčania zkonferencie budú publikované vsamostatnom dokumente. Na konferenciu budú pozvaní zástupcovia médií.

Cieľová skupina:

Pozvaní sú: zástupcovia samospráv, verejných inštitúcií, politických strán, akademickej obce a široká verejnosť.

PROGRAM
III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

Registrácia: od 8:30

Otvorenie podujatia: 9:00 – 9:15

Miroslav Dragun – riaditeľ IRBK
Erik Mikurčík – Hotel Carlton
Peter Ďurček – štátny tajomník tbc.
Anton Marcinčin – splnomocnenec vlády SR tbc.

Panel 1.: Ako ďalej s územnou samosprávou ? 9:15 – 10:30

Viktor Nižňanský – Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o, Piešťany, riaditeľ Vladimír Slavík – Prírodovedecká fakulta UK
Ľubomír Falťan – Sociologický ústav SAV

Panel 2.: Bratislavský samosprávny kraj vtedy a dnes 10:45 – 11:20

Pavol Frešo – predseda BSK

MIroslav Dragun – riaditeľ IRBK

Panel 3.: Odsúdený na spoluprácu – Bratislavský mestský región 11:30 – 12:30

Martin Berta – podpredseda BSK
Dušan Pekár– starosta MČ Bratislava – tbc. Ivan Patoprstý – starosta obce Báhoň

Panel 4.: Európa regiónov 12:45 – 14:00

Martin Berta – podpredseda BSK
Ivan Štefanec – europoslanec
Pavol Korec – prírodovedecká fakulta UK

O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

Mestská polícia posilňuje hliadky v okolí Železnej studienky a Koliby

Bratislava 7. apríla (TASR) –  V okolí Železnej studienky a Koliby bude hliadkovať viac mestských policajtov. Dôvodom je narastajúci počet návštevníkov týchto rekreačných lokalít. TASR o tom informovala hovorkyňa Mestskej polície Bratislava Ľubomíra Miklovičová.

Mestská polícia bude hliadkovať na Železnej studienke a Kolibe najmä počas víkendov a v dňoch pracovného pokoja. „Dohliadať bude najmä na poriadok a bezpečnosť návštevníkov,“ spresnila hovorkyňa.

Z dôvodu zabezpečenia plynulej dopravy budú policajti v prípade naplnenia parkovísk pri Železnej studienke aj odkláňať vozidlá, a to už na kruhovom objazde na Ceste na Červený most smerom na okolité parkoviská. Na Železnej studienke budú mestskí policajti dohliadať aj na dodržiavanie zákazu vjazdu vozidiel na ulicu Cesta mládeže. „Príslušníci jazdnej polície budú na koňoch dohliadať na poriadok a bezpečnosť návštevníkov v okolí Partizánskej lúky. Kontrolovať budú aj dodržiavanie predpisov zo strany cyklistov,“ priblížila Miklovičová s tým, že policajti budú taktiež dohliadať, či majitelia psov vedú svoje psy na vôdzke.

Na Kolibe okrem dohľadu nad poriadkom a bezpečnosťou budú mestskí policajti regulovať dopravu na ulici Cesta na Kamzík. „Odporúčame občanom, aby na dopravu do okolia Železnej studienky a Koliby využili mestskú hromadnú dopravu,“ povedala hovorkyňa.  V prípade, že návštevníci na dopravu využijú svoje vozidlo, mali by podľa mestskej polície zvážiť parkovanie na okolitých parkoviskách.

Spolupráca rakúskych prihraničných obcí a BVS speje k zániku

Dlhoročná spolupráca rakúskych prihraničných obcí v Burgenlande s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) speje k zániku. Pre TASR to uviedol starosta Edelstalu Gerald Handig. „Spoluprácu, ktorá trvala niekoľko desaťročí, ukončíme k 1.7.2017, keď vyprší terajšia zmluva, pretože sme sa nedohodli na podmienkach predĺženia zmluvy“, povedal Handig s tým, že v Rakúsku si budujú vlastnú čistiareň odpadových vôd.

Podľa hovorcu BVS Alexandra Buzinkaya, však rokovania nie sú uzatvorené, nakoľko BVS nedostala od rakúskych obcí odpoveď na alternatívne návrhy riešenia novej zmluvy

„BVS poskytla rakúskej strane viacero návrhov riešení, ako aj návrh detailného znenia zmluvy tak, aby bol nový obchodný vzťah v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a BVS mohla účtovať za poskytnuté služby a výkony zodpovedajúcu cenu“, uviedol dnes pre TASR Buzinkay s tým, že BVS doposiaľ nedostala oficiálnu odpoveď, ktorá by sa mohla stať východiskom pre ďalšie kolo rokovaní.

Doterajšie rokovania medzi rakúskymi prihraničnými obcami a BVS sa zastavili na cene. „Základným východiskom novej zmluvy je cenová regulácia reprezentovaná príslušnými rozhodnutiami a regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)“, uviedol Buzinkay s tým, že BVS má v súčasnosti s rakúskymi obcami platnú zmluvu, na základe ktorej musí poskytovať zmluvne dohodnutý predmet plnenia v dohodnutej cene výrazne nižšej, ako je regulovaná cena bežne uplatňovaná voči ostatným zákazníkom BVS. Táto cena je nemenná do 1.7.2017, teda do konca platnosti a účinnosti súčasnej zmluvy medzi BVS a rakúskymi obcami. „Považujeme za nevyhnutné, aby nový zmluvný vzťah zabezpečil BVS zodpovedajúcu odplatu za poskytované služby“, uzavrel Buzinkay.

ČÍTAJTE AJ: Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja už dlhodobo upozorňujú na to, že päť rakúskych obcí sa chce naďalej priživovať na bratislavčanoch.

„Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Starostovia rakúskych obcí Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Eventuálny cenový rozdiel však podľa nich vyplýva z toho, že kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí, ktoré ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú.

Zdroj: TASR, IRBK

Trojica kandidátov na šéfa BVS má rovnaké rozvojové plány

BRATISLAVA 12. Augusta (SITA) – Do výberového konania na šéfa mestského podniku Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) sa prihlásili traja kandidáti s totožnými rozvojovými plánmi firmy. Upozornil na to dnes na brífingu občiansky aktivista Miroslav Dragun, ktorý vedie mimovládnu organizáciu Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja. Podľa neho by mali byť títo kandidáti z výberového procesu automaticky vylúčení. Bratislavská radnica o probléme vie, o ďalšom postupe však rozhodne výberová komisia zložená z mestských poslancov a zástupcov primátora. Kandidáti, ktorí sa uchádzajú o posty šéfov v štyroch bratislavských mestských podnikoch, mali okrem životopisu vypracovať aj rozvojové plány spoločnosti.


Dragun pripomína, že pripraviť rozvojový plán firmy bol jednou zo základných požiadaviek, no každý uchádzač si mal pripraviť svoj vlastný rozvojový plán. “Pokiaľ by niečo podobné spravili tri veľké spoločnosti, ktoré by sa stretli a dohodli by si cenu a každá by sa prihlásila do výberového konania, Protimonopolný úrad SR by to nazval kartelom,” uviedol Dragun. Podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej na bratislavskej radnici o probléme vedia. Upozornili ich na to občania, ktorí si prezerali životopisy a rozvojové plány uchádzačov zverejnené na internetovej stránke hlavného mesta. “V utorok nám na základe podnetov od niektorých občanov, ktorí kontrolovali webové stránky, ale aj niektorých členov výberovej komisie prišla informácia, že niektorí kandidáti do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti majú identický rozvojový plán,” vysvetlila Skokanová.

Informáciu preto posunuli aj ostatným členom výberovej komisie, ktorá rozhodne o ďalšom postupe. Ako ďalej vysvetlila, na internetovej stránke Bratislavy sú v súčasnosti zverejnené životopisy a rozvojové plány všetkých uchádzačov, ktorí splnili formálne podmienky, teda poslali prihlášky v stanovenom termíne a ich súčasťou bol aj súhlas so zverejnením údajov, mali vypracovaný rozvojový plán a poslali životopis. “V druhom kole, na stretnutí výberovej komisie 7. septembra, sa bude posudzovať obsahová stránka doručených materiálov a výberová komisia na základe toho rozhodne, kto postúpi do ďalšieho kola, ktorým je verejná prezentácia,” priblížila Skokanová.
Bratislavská radnica hľadá nových generálnych riaditeľov a predsedov predstavenstiev do mestských podnikov Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), Dopravný podnik Bratislava (DPB), Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) a Metro Bratislava. Podľa Draguna je však celé toto výberové konanie len fraška a divadlo pre verejnosť. “Mestské podniky riadia predstavenstvá, čo je kolektívny orgán. To, že mesto vyberie predsedu vo výberovom konaní, neznamená, že v mestských podnikoch nebudú politické nominácie,” uviedol Dragun s tým, že stále nie je známe, akým spôsobom bude mesto vyberať členov predstavenstiev do jednotlivých podnikov.

Dragun sa totiž obáva, že ak by aj komisia vylúčila trojicu kandidátov s totožnými rozvojovými projektmi z výberu na šéfa BVS, mohli by sa ešte dostať do predstavenstva firmy. Podľa zásad spolupráce hlavného mesta s mestskými organizáciami, ktoré bratislavskí mestskí poslanci schválili koncom júna, do predstavenstiev sa nedostanú poslanci, neprípustné sú i stranícke nominácie. Ako vysvetlila Skokanová, do predstavenstiev mestských podnikov môžu byť nominovaní len odborníci. Ostatní členovia predstavenstiev však už nevzídu z výberových konaní, ale navrhnú ich mestské poslanecké kluby a primátor. Nominovaných členov bude musieť schváliť mestské zastupiteľstvo.
Výberové konanie spustila bratislavská samospráva v polovici júla a uchádzači sa mohli prihlasovať na magistráte do 3. augusta. O posty generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva v štyroch mestských podnikoch sa uchádza 52 kandidátov. O miesto v bratislavských vodárňach sa uchádza 16 kandidátov, šéfom DPB sa chce stať 17 kandidátov, do OLO sa hlási tiež 17 kandidátov a o miesto v spoločnosti Metro Bratislava majú záujem dvaja uchádzači. Noví riaditelia mestských podnikov by mohli byť známi na konci septembra, keď o nich bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo.

Aktivisti bojujúci proti ropovodu žiadajú odovolanie riaditeľa vodárni

Bratislava 3. Augusta 2015 – Mladá Petržalka spoločne s občianskym združením Nie ropovodu žiada primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby bezodkladne poveril generálného riaditeľa BVS odvolaním finančného riaditeľa vodárni Stanislava Rehuša. Obe združenie už viac ako dva roky upozorňujú na konflikt záujmov finančného riaditeľa vodárenskej spoločnosti. Stanislav Rehuš zastáva okrem pozície člena predstavenstva a finačného riaditeľa bratislavských vodárni aj pozíciu podpredsedu predstavenstva Transpetrolu. 


„Považujeme za absolútne neprijateľne, že človek, ktorý sedí na druhej najdôležitejšej stoličke v spoločnosti, ktorá chce stavať ropovod cez Bratislavu a v blízkosti vodárenských zdrojov je aj vo vedení bratislavských vodárni. Bývalý primátor Ftáčnik tento fakt ignoroval nakoľko pán Rehuš bol nominantom strany SMER-SD, ktorá ho vo voľbách podporovala,“ približuje Dragun.

Predseda Mladej Petržalky a mestský poslanec Oliver Kríž sa pred niekoľkými dňami stretol s predsedom predstavenstva BVS Stanislavom Beňom, kde ho požiadal aby podal návrh na odvolanie pána Rehuša z pozície finančného riaditeľa a člena predstavenstva BVS. „Zo stretnutia s pánom Beňom mám dobrý pocit. Pán generálny riaditeľ chápe tento konflikt záujmov a pripustil, že v minulosti uvažoval nad odvolaním JUDr. Rehuša z predstavenstva BVS. Bohužial musím konštatovať, že v BVS je silný politický tlak a návrh na odvolanie z vnúra spoločnosti je ťažko realizovateľný bez podpory majoritného akcionára,“ hovorí Oliver Kríž. Preto sa podľa vyjadrení zástupcov združení rozhodli podať generálnemu riaditeľovi pomocnú ruku a požiadať primátora Bratislavy, aby začal konať.

Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Rakúske prihraničné obce Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal sa sťažujú na tlak Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) pri tvorbe novej zmluvy o likvidácii odpadových vôd, uvádza sa v stanovisku, ktoré dnes poskytol pre TASR starosta Edelstalu Gerald Handig. “Rakúske obce prevádzkujú kanalizačné siete a odpadovú vodu odvádzajú do čističky BVS v Petržalke. Za likvidáciu odpadových vôd sme vždy uhrádzali dohodnutú sumu. Na základe dobrej dlhoročnej spolupráce plánujeme, za férových podmienok, predĺžiť zmluvu o likvidácii odpadových vôd s BVS aj po roku 2017,” píše sa v stanovisku.


Problémom je však cena za likvidáciu odpadových vôd pre rakúske obce. “Pripojenie rakúskych obcí na čističku odpadových vôd v Petržalke bolo kedysi ekonomicky výhodné tak pre obce, ako aj pre Bratislavu. V súčasnosti sa situácia zmenila v neprospech Bratislavy a BVS, preto treba zmluvu s piatimi prihraničnými obcami v Rakúsku zmeniť,” povedal pre TASR poslanec Mestského zastupiteľstva Bratislava Jozef Uhler. Podľa poslanca rakúske obce platia za odvádzanie jedného kubického metra (m3) odpadových vôd, 0,24 eura, pričom obyvatelia Bratislavy 0,92 eura. “Je to takmer štvornásobný rozdiel. Suma navyše nepokrýva ekonomicky opodstatnené náklady,” zdôraznil Uhler.

Starostovia uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Avšak, ako sa uvádza v liste, “kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí. Tie ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú”. Z toho, podľa starostov, vyplýva aj eventuálny cenový rozdiel. Rakúske obce sú však v každom prípade pripravené platiť primeranú cenu za služby poskytované spoločnosťou BVS. BVS však nebola dodnes ochotná zohľadniť  žiadosti obcí, tvrdí sa v stanovisku rakúskych starostov. O probléme rokovali aj poslanci Mestského zastupiteľstva Bratislava na ostatnom zasadnutí 25. júna. Napokon požiadali primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby ako zástupca majoritného akcionára BVS zaviazal predstavenstvo spoločnosti rokovať s dotknutými rakúskymi obcami o rovnakej sume za odvádzanie odpadových vôd, ako platia bratislavské domácnosti.

Bratislavská vodárenská spoločnosť sa, podľa predsedu predstavenstva Stanislava Beňa, snaží s rakúskymi obcami rokovať o spravodlivej cene. “Cenu schválilo valné zhromaždenie spoločnosti a potvrdil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Platia ju aj ostatní zákazníci a akcionári BVS. Nižšiu sumu momentálne nie sme pripravení akceptovať,” uviedol Beňo. Istý kompromis pripúšťa, ale len na určité prechodné obdobie. “V prípade, že by pristúpili skôr k plateniu vyššej sumy, a tá by bola pre BVS výhodná, vieme ísť aj skôr na nejakú inú sumu, nižšiu ako 0,92 eura,” priblížil. Po vypršaní platnosti zmluvy treba podľa neho následne vypočítať optimálnu cenu, aby BVS nebola ďalej stratová. Bratislavskú vodárenskú spoločnosť v rokovaniach z rakúskymi obcami zastupoval podpredseda predstavenstva a obchodný riaditeľ BVS Boris Gregor. Podľa informácií  z prostredia rokovaní medzi BVS a rakúskymi obcami obchodný riaditeľ nezvládol rokovania a nová zmluva sa nepodarila uzavrieť. Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie o určení ceny vody pre rakúske obce po spoločných rokovaniach medzi predsedom Pravicového klubu Jozefa Uhlera a riaditeľa IRBK Miroslava Draguna.

Sumu 0,92 eura za m3 odpadovej vody považujú starostovia piatich rakúskych obcí za likvidačnú. “Rakúske obce počas zmluvných rokovaní trvali na tom, že maximálna cena vo výške 0,92 eur/m3 je pre ne ekonomicky neúnosná. Pri takej sume za likvidáciu odpadových vôd by rakúske obce vyšlo lacnejšie vybudovanie vlastnej čističky,” uvádza sa v ich stanovisku. Podľa IRBK ide zo strany starostov rakúskych obcí o pokus zlepšiť svoju situáciu. „Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

BVS údajne rakúskym obciam viackrát prisľúbila zohľadnenie ich žiadosti a predloženie príslušných návrhov zmluvy. “Tento prísľub však nebol dodržaný. Máme z toho dojem, že BVS nemá záujem uzavrieť novú zmluvu o likvidácii odpadových vôd. Najmä nie za podmienok, ktoré by boli férové pre obe strany,” uzatvárajú stanovisko starostovia prihraničných rakúskych obcí. Obce Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uzavreli po roku 1990 so spoločnosťou Vodárne a kanalizácie, predchodcom BVS, zmluvu o likvidácii odpadových vôd. Jej platnosť sa skončí 1. júla 2017.

zdroj: TASR, IRBK

Mestské podniky nemá kto kontrolovať, upozorňuje riaditeľ IRBK Dragun

V Dopravnom podniku Bratislava i v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa skončilo funkčné obdobie dozorných rád, nových členov chce mesto voliť na septembrovom zastupiteľstve. BRATISLAVA. Dozorným radám v niektorých bratislavských mestských podnikoch sa skončilo funkčné obdobie, spoločnosti kontrolujú už len zamestnanci. Upozornil na to dnes aktivista a riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun. Podľa Draguna vo viacerých dozorných radách nie sú dokonca ani aktuálni mestskí poslanci. Aktivista preto vyzýva primátora Iva Nesrovnala, aby zvolal mimoriadne zastupiteľstvo, kde by zvolili nových zástupcov Bratislavy do dozorných rád strategických podnikov.


Bratislavská radnica priznáva, že v Dopravnom podniku Bratislava (DPB) a v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) sa skončilo funkčné obdobie dozorných rád a predstavenstiev. No podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej ešte plynie trojmesačná prechodná lehota, počas ktorej má mesto čas na zvolenie nového vedenie podnikov i členov dozorných rád.
Dragun vedeniu Bratislavy vyčíta, že chcú s voľbou nových členov dozorných rád čakať až do septembrového zastupiteľstva.
“Dozorné rady sú najvyššie kontrolné orgány mestských spoločností a nie je možné, aby tieto firmy kontrolovali zamestnanci či nebodaj zástupca minoritného akcionára,” povedal Dragun s tým, že samotní poslanci s primátorom Nesrovnalom kritizovali od začiatku volebného obdobia, že mesto nemá kontrolu nad mestskými podnikmi a že ich riadia a kontrolujú nominanti bývalého vedenia mesta. Dragun preto vyzýva primátora Nesrovnala, aby čo najskôr zvolal mimoriadne zastupiteľstvo, kde by poslanci zvolili nových členov dozorných rád, aby sa tak zabránilo “možným hospodárskym škodám v strategických podnikoch”.
Skokanová hovorí, že ak mestskí poslanci požiadajú o zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, riešili by na ňom dozorné rady, no v súčasnosti je mestské zastupiteľstvo naplánované až na september. Podľa hovorkyne sa netreba obávať ani prípadných hospodárskych škôd v podnikoch, dozorné rady totiž v súčasnosti rozhodovať o ničom nemôžu, nemajú totiž dosť členov.
“Napríklad stanovy BVS hovoria o tom, že dozorná rada má deväť členov a na to, aby bolo nejaké rozhodnutie platné, musí ho schváliť nadpolovičná väčšina, teda aspoň päť členov dozornej rady. No v súčasnosti sú tam len štyria členovia, čiže akékoľvek rozhodnutie, ktoré dozorná rada prijme, nebude platné,” vysvetlila Skokanová. Dozorná rada vodární bola totiž zložená z piatich mestských poslancov, ktorí sa však v jesenných voľbách už do mestského zastupiteľstva nedostali a štyroch členov spoločnosti. Deväťčlenná je aj dozorná rada v Dopravnom podniku, spoločnosť Odpad a likvidácia odpadu (OLO) doteraz kontrolovalo sedem členov a spoločnosť Metro osem.

Zdroj: SITA

Štatistický úrad robí politiku z financovania Bratislavy

Bratislava 13. Júla 2015 – Štatistický úrad ústami hovorcu Mariana Jánošíka miesto plnenia si svojich zákonných úloh robí politiku z problematiky sčítania obyvateľov Bratislavy. Vedenie štatistov by sa podľa názoru Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja (IRBK) malo venovať riadenu spracovaniu štatistických údajov a nepolitikárčiť.IRBK vnáíma vyjadrenia Štatistického úradu ako pokus o vyvynenie sa zo zbaraného sčtítania obyvateľstva, kde vďaka nezvládnutej komunikácii má Bratislava o 48 tisíc obyvateľov menej ako v registri obyvateľstva, vďaka čomu ročne prichádza o zhruba 18 miliónov eur ročne.


„Nerozumiem prečo sa Štatistický úrad pustili do tak ostrých vyjadrení voči primátorovi, poslancom a mimovládnym organizáciam, ktoré kritizujú financovanie Bratislavy“, hovorí riaditeľ IRBK Dragun.

Vedenie IRBK si myslí, že už je najvyšší čas otvoriť diskusiu medzi samosprávou a vládou o zmene financovania Bratislavy. Nie je možné, aby Bratislava získavala finančné prostriedky pre svojich obyvateľov z nepresného sčítania obyvateľstva. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja vyzýva vedenie Štatistického úradu, aby upustilo od zbytočných vyjadrení, ktoré môžu obyvatelia Bratislavy vnímať negatívne. Podľa názoru IRBK nie je úlohou Štatistického úradu robiť politiku, ale riadne a presne sa venovať štatistikám.