Štát prebúdza projekt ropovodu cez Petržalku!

Bratislava 24.10.2018 Štátny prepravca ropy spoločnosť Transpetrol navýšila podľa zverejnenej zmluvy v centrálnom registri zmlúv pôžičku pre svoju dcérsku spoločnosť BSP na 4 200 000€. Podľa zmluvy, ktorá bola podpísaná 18.10.2018 mám spoločnosť Bratislava Schwechat Pipeline použiť pôžičku 500 000 eur na financovanie výdavkov spojených s vypracovaním štúdie realizovateľnosti a analýzy environmentálnych rizík spojených s trasovaním ropovodu BSP územím SR, ktorá bude podkladom pre vypracovanie komplexného materiálu na rokovanie vlády SR v súlade s Uznesením vlády SR prijatom na rokovaní dňa 13. decembra 2017.

Podľa dostupných zmlúv Transpetrol navýšil pôžičku vo výške skoro 3 7000 000 eur z rok 2011 na dnešných 4 200 000 €. Občianski aktivisti, ktorí dlhodobo upozorňujú na netransparentné financovanie ropovodné prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom túto pôžičku kritizujú a považujú ju za nehospodárne nakladanie s verejnými financiami.

„Spoločnosť Bratislava Schwechat Pipeline a spoločnosť Transpetrol do dnešného dňa nepredložili verejnosti ani jednu analýzu alebo iný relevantný dokument, ktorý by hovoril o výhodnosti ropovodu do Schwechatu. Táto pôžička dokazuje, že projekt a firma je neživotaschopná a od roku 2009 nedokázali pripraviť žiadne celospoločensky akceptovateľné riešenie trasovania ropovodu,“hovorí Miroslav Dragun.

Spoločnosť Transpetrol presadzuje trasovanie ropovodu cez bratislavské mestské časti Ružinov a Petržalka v blízkosti významných zdrojov pitnej vody. Podľa Miroslava Draguna ropovod len formálne obchádza Žitný ostrov, ale naďalej predstavuje jeho realizácia ohrozenie zdrojov pitnej vody.

Prieskum: Starostom Petržalky by sa stal Ján Hrčka, pred Pätoprstou a Dragunom

Bratislava 2. júla (IRBK) Starostom mestskej časti Bratislava Petržalka by sa podľa prieskumu Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja stal Ján Hrčka so ziskom 28,2%.

Prieskum sa uskutočnil na vzorke 780 respondentov v termíne od 25.6.2018 do 1.7.2018. Na druhom mieste v prieskume skončila podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja, mestská a miestna poslankyňa Elena Pätoprstá, ktorá získala 13,7% hlasov. Tretí v prieskume so ziskom 11,7% skončil občiansky aktivista a riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.

Na štvrtom mieste skončila bývala hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvíľová s 11,4%, za ňou skončil starosta Petržalky Vladimír Bajan s 10,4%, mestský poslanec Oliver Kríž s 9,6%, vicestarosta Ján Bučan s 8%, mestský poslanec Marián Greksa s 4,7% a viceprimátorkou Ľudmilou Farkašovskou s 2,3%.

Výsledky prieskumu nájdete tu:  Prieskum_SAMOSPRAVA_Petrzalka

Oznámenie: Tlačová konferencia IRBK

Vážená redakcia,

v mene Inštitútu pre rozvoj Bratislavského krajasi vás dovoľujeme pozvať na tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční:

Termín: 12. 04. 2018 o 13.30 hod.

Miesto konania: 

Dolnozemská cesta, zástavka MHD Žehrianska smerom na Jarovce. GPS: 48° 5′ 47.0822241″ N 17° 7′ 15.45084″ E

Témy:

Programové vyhlásenie BSK ignoruje viac ako 100 000 obyvateľov najväčšieho okresu v kraji. 100 dní Juraja Drobu vo funkciu predsedu kraja.

Prosíme svoju účasť potvrdte elektronicky na email riaditeľ@irbk.eu

MIROSLAV DRAGUN: V Petržalke by mali pribudnúť vlakové zastávky a prepojenie Rajka – Petržalka!

V piatok 27.10.2017 sa uskutočnilo rokovanie medzi generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Slovensko a riaditeľom Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja vo veci možného vlakového využitia tratí v Petržalke. Zástupcovia IRBK a ZSSK rokovali o potenciálnom vybudovaní novej zastávky v oblasti Digital Parku.

Nová zastávka v Petržalke či rýchle spojenie naprieč celým mestom bez problémovej cestnej dopravy. To sú len dva z mnohých benefitov, o ktorých na stretnutí hovoril generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký v súvislosti s úvahami postaviť novú železničnú zastávku vo frekventovanej časti Petržalky.

„Veríme, že práve lepšie využitie železnice môže zlepšiť zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme. Pritom treba myslieť aj na prebiehajúcu výstavbu obchvatu D4 a R7, ktorý ju môže ešte mierne zdramatizovať.“

Ako dodal, radi by nielen odľahčili premávku na bratislavských mostoch, ale aj využili už existujúce koľaje vedúce na stanicu Petržalka. To zdôrazňuje aj riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun. Je podľa neho veľmi dôležité, aby sa železničná trať v Petržalke začala aktívnejšie využívať aj v osobnej železničnej doprave.

“Som veľmi rád, že pán generálny riaditeľ ZSSK podporuje rozvoj osobnej vlakovej dopravy v Petržalke. Považujem za dôležité, aby Petržalčania, Jarovčania, Rusovčania a Čunovčania mali možnosť využiť vlaky na dopravenia sa do práce v Bratislave a taktiež, aby sa takýmto spôsobom odľahčili Petržalské cesty.“

Miroslav Dragun totiž pripomína, že v oblasti Auparku a Digital Parku denne pracuje viac ako 10 tisíc ľudí a tí cestujú do práce prevažne autom. Po vybudovaní novej zastávky by mali možnosť prepraviť sa po železnici a vystúpiť z vlaku rovno v mieste, kde pracujú. Vybudovanie zastávky je v súčasnosti konzultované so správcom železničnej infraštruktúry, Železnicami Slovenskej republiky.

Generálny riaditeľ ZSSK informoval o pripravovanom zavedení vlakov medzi Petržalkou a Rajkou, ktoré bude skutočnosťou už od decembra 2017. V súčasnosti v ZSSK pracujú na projekte prepojenia Petržalky regionálnymi vlakmi s centrom mesta Bratislava (Bratislava Nové Mesto) a následne na novú sieť prímestských vlakov smerujúcu z Bratislavy Nového Mesta do Senca a Trnavy.  Projektový zámer ZSSK je v súčasnosti konzultovaný s MDV SR a realizácia je závislá od rozhodnutia a finančných možností objednávateľa.

Pre Petržalčanov by zmena dopravnej obsluhy, spoločne s vybudovaním novej zastávky v Petržalke,  znamenala možnosť využitia železnice pri cestovaní do centra mesta resp. zvýšenie dostupnosti Petržalky pre dochádzajúcich cestujúcich, bez zdržania sa na preplnených cestných komunikáciách v centre mesta a ponad Dunaj.

Bratislavská vodárenská spoločnosť dá menej peňazí do opravy infraštruktúry, aktivisti varujú pred možným ohrozením dodávok pitnej vody!

Bratislava (3.7.2017) Akcionári Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) v piatok 30. júna boli predstavenstvom informovaní, že prostriedky vo výške viac ako 5 000 000 eur nepôjdu na opravu a údržbu vodovodov a kanalizácií, ako sa pôvodne plánovalo, ale na analýzy, marketing, prenájom vozidiel, informačný systém a ďalšie služby dodávané dcérskou spoločnosťou Infra Services.

„Vedenie BVS dlhodobo ohrozuje záujmy minoritných akcionárov, ktorými sú najmä menšie obce v prospech vlastnej réžie. Na toto správanie sa doplatí v konečnom dôsledku občan. Je legitímne pýtať sa, prečo v stave, keď máme v bratislavskom kraji množstvo potrubí a zariadení v dezolátnom stave, ide BVS podporovať svoj vlastný marketing, alebo nanovo spracovávať analýzy, ktoré už dávno existujú. Ďalším zarážajúcim faktom je, že BVS chce za 2,3 milióna eur od developerských firiem odkupovať infraštruktúru, namiesto toho, aby investovala do už existujúcej v menších obciach a mestách, ale aj v Bratislave. Budeme pozorne sledovať kam tieto prostriedky pôjdu a či budú vynaložené v súlade so zákonom, stanovami BVS a najmä záujmom koncového užívateľa,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Aktivisti varujú, že ďalšie odkladanie opráv, môže mať za následok vážne poruchy, odstavovanie dodávok pitnej vody, či možné ohrozenie zdravia občanov. Bratislavská vodárenská spoločnosť obhospodaruje viac ako 80 obcí v bratislavskom, trnavskom a trenčianskom kraji.

Obchodný, Výrobný, Finančný, Investičný pán BVS si môžete pozrieť TU!

BRATISLAVA: BVS hospodári zle, jej zisk sa prepadol o 84 percent, tvrdí M.Dragun.

Hospodárenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), strategického podniku hlavného mesta, za posledné obdobie je neuspokojivé. Tvrdí to občiansky aktivista Miroslav Dragun z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Odvoláva sa pritom na portál finstat.sk, podľa ktorého sa zisk BVS v minulom roku prepadol o 84 percent na úroveň takmer 500.000 eur a tržby jej narástli na 88,42 milióna eur.

      „BVS má najväčší prepad zo všetkých vodárenských spoločností, čo sa týka hospodárskeho výsledku. O BVS sa pritom hovorí ako o zlatom vajci a najstrategickejšom podniku, ktoré hlavné mesto má,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Dragun.

Podľa finstat.sk mala BVS v roku 2015 zisk tri milióny eur a vlani 497.481 eur. Tržby v roku 2015 boli na úrovni 87,78 milióna eur a minulý rok vo výške 88,42 milióna eur.
Dragun tvrdí, že BVS je zo všetkých strategických bratislavských mestských podnikov najhoršie hospodáriacou firmou za rok 2016.

„Je normálne v jednej zdravej spoločnosti, ktorej rastú tržby, aby sa jej zisk prepadol z troch miliónov na 500.000 eur? Predstavenstvo spoločnosti pritom informovalo predsedu dozornej rady na jeseň, že hospodársky výsledok na konci roka má byť okolo troch miliónov eur,“ podotkol.

Je si takmer istý, že za tým nie sú investície do infraštruktúry, ale zlé hospodárenie. Poukázala pritom na mestské spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a Dopravný podnik Bratislava (DPB), kde ako tvrdí, rástli tržby a aj zisky. Dragun upozornil tiež, že tieto spoločnosti už majú schválený investičný, finančný a obchodný plán na rok 2017, kým BVS ešte nie.

Koncom apríla generálny riaditeľ BVS Zsolt Lukáč v prípade meškania schválenia strategických dokumentov na rok 2017 uviedol, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) museli začiatkom roka prejsť na dvojzložkovú cenu. „Museli sme prejsť na kompletne nový systém účtovania a zabezpečenia fakturácie. Ten istý úrad však ku koncu februára rozhodol, že od 1. marca sa musíme vrátiť späť na predchádzajúci rok účtovania a vystavovania faktúr,“ vysvetlil s tým, že mali dva až tri mesiace na to, aby túto zmenu zvládli. „Toto je jeden zo zásadných faktorov, ktorý odsunul plánovacie dokumenty,“ podotkol.

V prípade hospodárenia skonštatoval, že BVS je regulovaný subjekt, ktorý nie je zameraný len na tvorbu zisku. „My sme mali plánovaný zisk a ten bol zabezpečený a aj prekročený. Nemôžem hovoriť o poklese,“ povedal Lukáč. V predchádzajúcich rokoch podľa jeho slov BVS podstatne viac investovala. „Bol zobratý úver a tento úver bol realizovaný. V priebehu minulého roka sme zabezpečili stabilizáciu splácania toho úveru a hlavne realizáciu opatrení, ktoré mali za následok riešenie havárií, rekonštrukcií a nevyhnutných stavov, kde sme sa orientovali nielen na rozvojové, ale hlavne na stabilizujúce projekty,“ skonštatoval s tým, že BVS sa v súčasnosti nachádza v stabilizovanom stave.

ZDROJ: TASR

V Bratislave sa bude hovoriť o potrebe silných regiónov

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja organizuje tretí ročník diskusného fora na tému “Potrebujeme silné regióny?”. Konferencia sa uskutoční už tento piatok 7.4.2017 od 8:30 do 14:00  v bratislavskom hotely Carlton. Pozvaní odborníci, zástupcovia štátnej správy, samosprávy a akademickej obce budú diskutovať o budúcnosti regiónov, vzťahoch samosprávnych krajov s mestami a obcami a o vzťahu Európskej únie a regiónov.

      „V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov v územnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna“, priblížil riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

 O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

 

III. ročník diskusného fóra IRBK – Potrebujeme silné regióny

III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

REGISTRÁCIA: http://irbk.eu/konferencia/ konferencia@irbk.eu

V posledných mesiacoch sa opäť otvorila diskusia o význame a postavení vyšších územných celkov vúzemnosprávnom členení Slovenskej republiky. Objavujú sa názory, že systém regionálnych samospráv je potrebné radikálne reformovať, prekresliť ich hranice, či dokonca úplne zrušiť. Od reformy, ktorá vyššie územné celky uviedla do života, uplynulo už 16 rokov. Je namieste položiť si otázky, či sa so súčasnou podobou vyšších územných celkov stotožnili občania a či plnia funkcie, pre ktoré boli pôvodne zriadené. Naša konferencia má ambíciu byť príspevkom k tejto diskusii, ktorá je aj vzhľadom na nedávne zmeny v Ústave SR a blížiace sa voľby do VÚC výsostne aktuálna.

Ciele konferencie:

Cieľom podujatia je poskytnúť komplexný obraz o genéze vzniku a súčasnom stave VÚC z troch hľadísk: odborného, politického a európskeho. Výstupom z konferencie budú odporúčania pre politické subjekty, ktoré majú záujem participovať na reforme fungovania VÚC.

Výstupy z konferencie:

Konferencia bude naživo vysielaná cez sociálne siete. Záznam bude profesionálne spracovaný do štyroch samostatných relácií, ktoré budú dostupné na internete aposkytnuté médiám. Z príspevkov účastníkov konferencie bude vytvorený elektronický aj tlačený zborník, ktorý bude verejne dostupný na stránke irbk.eu adoručený vybraným univerzitným pracoviskám, zástupcom VÚC, samospráv apolitických strán. Odporúčania zkonferencie budú publikované vsamostatnom dokumente. Na konferenciu budú pozvaní zástupcovia médií.

Cieľová skupina:

Pozvaní sú: zástupcovia samospráv, verejných inštitúcií, politických strán, akademickej obce a široká verejnosť.

PROGRAM
III. ročník diskusného fóra Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Téma: „Potrebujeme silné regióny?“

Registrácia: od 8:30

Otvorenie podujatia: 9:00 – 9:15

Miroslav Dragun – riaditeľ IRBK
Erik Mikurčík – Hotel Carlton
Peter Ďurček – štátny tajomník tbc.
Anton Marcinčin – splnomocnenec vlády SR tbc.

Panel 1.: Ako ďalej s územnou samosprávou ? 9:15 – 10:30

Viktor Nižňanský – Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o, Piešťany, riaditeľ Vladimír Slavík – Prírodovedecká fakulta UK
Ľubomír Falťan – Sociologický ústav SAV

Panel 2.: Bratislavský samosprávny kraj vtedy a dnes 10:45 – 11:20

Pavol Frešo – predseda BSK

MIroslav Dragun – riaditeľ IRBK

Panel 3.: Odsúdený na spoluprácu – Bratislavský mestský región 11:30 – 12:30

Martin Berta – podpredseda BSK
Dušan Pekár– starosta MČ Bratislava – tbc. Ivan Patoprstý – starosta obce Báhoň

Panel 4.: Európa regiónov 12:45 – 14:00

Martin Berta – podpredseda BSK
Ivan Štefanec – europoslanec
Pavol Korec – prírodovedecká fakulta UK

O Inštitúte pre rozvoj Bratislavského kraja:

IRBK je mimovládna organizácia pôsobiaca od roku 2013. Poslaním IRBK je vytvárať most medzi občanmi, odbornou verejnosťou a komunálnymi politikmi s cieľom zlepšiť fungovanie samosprávy, chrániť životné prostredie a prispieť k celkovému rozvoju kraja. IRBK organizuje každoročne diskusné fóra o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú vo verejnom diskurze. Témami posledných ročníkov bola problematika ochrany vôd a odstraňovania environmentálnych záťaží na území BSK.

Štátne lesy obnovia Sihoť podľa návrhu ochranárov!

Bratislava 28. novembra (TASR) – Na bratislavskom ostrove Sihoť, území významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja, sa dnes začalo s ďalšou etapou výsadby nových stromov. Ide o časť plochy, na ktorej na jar tohto roka prebehla ťažba dreva až do času, kým ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v polovici apríla výrub nepozastavila, pokiaľ sa nenájde systémové riešenie pre ochranu ostrova. Celkovo by tu malo aktuálne pribudnúť okolo 600 stromov pôvodného druhu topoľa čierneho.

„Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a zároveň lužný les, a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove. Na jar a dnes sme pristúpili k tomu, že začíname sadiť pôvodné druhy. Dnes vysádzame topoľ čierny v počte 600 kusov,“ povedala na dnešnom brífingu Matečná. Ide pritom o plochu, vedľa ktorej sa už sadilo na jar tohto roka, avšak pre nedostatok mladých stromov a z dôvodu, že na niektorých miestach bolo uskladnené vyťažené drevo, sa vo výsadbe mohlo pokračovať až v súčasnosti. „Urobili sme opatrenia, aby sme uchránili tento pôvodný čarovný les, ktorý je v tejto oblasti veľmi pekný,“ doplnila. Jedným z opatrení na ochranu zelene a proti burine je napr. aj strhávanie popínavých rastlín či výrub nežiaducich drevín v poraste a zalesňovanie.

To víta aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá je podľa jej hovorcu Jána Pálffyho spoločnosťou pracujúcou s prírodnými zdrojmi, v tomto prípade pitnou vodou. „Preto veľmi citlivo vnímame každú aktivitu, ktorá sa v blízkosti vodárenských zdrojov deje. Pozitívne ale vnímame každý krok, ktorý prispieva k tomu, aby vodárenské zdroje boli zachované,“ povedal Pálffy s tým, že jednou z takýchto foriem je aj obnova lesa na ostrove Sihoť. Ten podľa neho plní predovšetkým vodohospodársku funkciu, teda nie hospodárske účely.

Pozitívne to vníma aj aktivista Miroslav Dragun, ktorý výsadbu pôvodných drevín na danom území označuje za príjemné prekvapenie. Zároveň ale podotýka, že „prvá lastovička leto nerobí“.

Podľa kompetentných sa bude vo výrube, ale zároveň aj následnom opätovnom zalesňovaní pokračovať aj v budúcnosti. Postupovať by sa malo na základe dohody a spolupráce medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR, ktorým ostrov Sihoť a zeleň na ňom patrí. Matečná v tejto súvislosti ubezpečuje, že pôjde o šetrnejší spôsob ťažby na maloplošných územiach, maximálne na ploche 2,7 percenta z plochy ostrova ročne, pričom obnovená ťažby by nemala presiahnuť jeden hektár ročne.

Samotná ťažba bude následne pokračovať zalesňovaním pôvodnými druhmi, a to nielen topoľom čiernym. Pripúšťa to aj Martin Matys z Odštepného závodu Lesov SR – Smolenice, podľa ktorého by sa s výrubom a následným zalesňovaním mohlo pokračovať na jar budúceho roka. Podmienkou je ale dohoda medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR. Zároveň doplnil, že plán starostlivosti o les na obdobie rokov 2016-2025 schválený stále nie je. Bezzásahovú zónu nepripúšťa ani ministerstvo, ktoré argumentuje nutnosťou výrubu nepôvodných druhov drevín či vznikom kyselín pri rozklade dreva, ktoré by sa mohli dostať do vodných zdrojov, ani BVS, podľa ktorej je istá objektívna starostlivosť aj v zmysle výrubu nevyhnutná.

Ostrov Sihoť sa spomína aj v súvislosti s iniciatívou ochranárov a občianskych aktivistov na vytvorenie Národného parku Podunajsko. O jeho vytvorenie sa zasadzuje napr. aj Bratislavský samosprávny kraj, podporu na jeho vznik vyjadrili aj niektoré mestské časti. Ministerka to vníma ako jednu z alternatív, o ktorých treba diskutovať. Bližšie sa nechcela vyjadriť zatiaľ ani k zložitým rokovaniam s hlavným mestom. To ešte v apríli dostalo od ministerstva a Lesov SR ponuku na zámenu ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ponuku mesto síce uvítalo, avšak niekoľkokrát zdôraznilo, že nie na úkor iných zelených plôch a lesov, ktoré má hlavné mesto len v bratislavskom lesoparku.

Správa lesov na ostrove Sihoť tak zostáva aj po siedmich mesiacoch od ponuky stále nezmenená. „Lesy na ostrove Sihoť nie sú v správe hlavného mesta. Hlavné mesto zaslalo štátnym lesom žiadosť o prevzatie Pečnianskeho lesa do správy Mestských lesov Bratislavy, zatiaľ bez výsledku,“ povedala pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. To, že v danej veci nie je zatiaľ nič nové, potvrdil pre TASR aj hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek. Preverovanie právneho základu žiadosti, resp. stanoviska mestskej samosprávy k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území Bratislavy, tak nie je ukončené.

Ostrov Sihoť sa na zásobovanie pitnou vodou využíva od roku 1886, pričom zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je táto voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v strednej Európe. V súčasnosti sa tu nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní a 148 kontrolných vrtov. Na ostrove Sihoť platí pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa.