Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Rakúske prihraničné obce Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal sa sťažujú na tlak Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) pri tvorbe novej zmluvy o likvidácii odpadových vôd, uvádza sa v stanovisku, ktoré dnes poskytol pre TASR starosta Edelstalu Gerald Handig. “Rakúske obce prevádzkujú kanalizačné siete a odpadovú vodu odvádzajú do čističky BVS v Petržalke. Za likvidáciu odpadových vôd sme vždy uhrádzali dohodnutú sumu. Na základe dobrej dlhoročnej spolupráce plánujeme, za férových podmienok, predĺžiť zmluvu o likvidácii odpadových vôd s BVS aj po roku 2017,” píše sa v stanovisku.


Problémom je však cena za likvidáciu odpadových vôd pre rakúske obce. “Pripojenie rakúskych obcí na čističku odpadových vôd v Petržalke bolo kedysi ekonomicky výhodné tak pre obce, ako aj pre Bratislavu. V súčasnosti sa situácia zmenila v neprospech Bratislavy a BVS, preto treba zmluvu s piatimi prihraničnými obcami v Rakúsku zmeniť,” povedal pre TASR poslanec Mestského zastupiteľstva Bratislava Jozef Uhler. Podľa poslanca rakúske obce platia za odvádzanie jedného kubického metra (m3) odpadových vôd, 0,24 eura, pričom obyvatelia Bratislavy 0,92 eura. “Je to takmer štvornásobný rozdiel. Suma navyše nepokrýva ekonomicky opodstatnené náklady,” zdôraznil Uhler.

Starostovia uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Avšak, ako sa uvádza v liste, “kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí. Tie ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú”. Z toho, podľa starostov, vyplýva aj eventuálny cenový rozdiel. Rakúske obce sú však v každom prípade pripravené platiť primeranú cenu za služby poskytované spoločnosťou BVS. BVS však nebola dodnes ochotná zohľadniť  žiadosti obcí, tvrdí sa v stanovisku rakúskych starostov. O probléme rokovali aj poslanci Mestského zastupiteľstva Bratislava na ostatnom zasadnutí 25. júna. Napokon požiadali primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby ako zástupca majoritného akcionára BVS zaviazal predstavenstvo spoločnosti rokovať s dotknutými rakúskymi obcami o rovnakej sume za odvádzanie odpadových vôd, ako platia bratislavské domácnosti.

Bratislavská vodárenská spoločnosť sa, podľa predsedu predstavenstva Stanislava Beňa, snaží s rakúskymi obcami rokovať o spravodlivej cene. “Cenu schválilo valné zhromaždenie spoločnosti a potvrdil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Platia ju aj ostatní zákazníci a akcionári BVS. Nižšiu sumu momentálne nie sme pripravení akceptovať,” uviedol Beňo. Istý kompromis pripúšťa, ale len na určité prechodné obdobie. “V prípade, že by pristúpili skôr k plateniu vyššej sumy, a tá by bola pre BVS výhodná, vieme ísť aj skôr na nejakú inú sumu, nižšiu ako 0,92 eura,” priblížil. Po vypršaní platnosti zmluvy treba podľa neho následne vypočítať optimálnu cenu, aby BVS nebola ďalej stratová. Bratislavskú vodárenskú spoločnosť v rokovaniach z rakúskymi obcami zastupoval podpredseda predstavenstva a obchodný riaditeľ BVS Boris Gregor. Podľa informácií  z prostredia rokovaní medzi BVS a rakúskymi obcami obchodný riaditeľ nezvládol rokovania a nová zmluva sa nepodarila uzavrieť. Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie o určení ceny vody pre rakúske obce po spoločných rokovaniach medzi predsedom Pravicového klubu Jozefa Uhlera a riaditeľa IRBK Miroslava Draguna.

Sumu 0,92 eura za m3 odpadovej vody považujú starostovia piatich rakúskych obcí za likvidačnú. “Rakúske obce počas zmluvných rokovaní trvali na tom, že maximálna cena vo výške 0,92 eur/m3 je pre ne ekonomicky neúnosná. Pri takej sume za likvidáciu odpadových vôd by rakúske obce vyšlo lacnejšie vybudovanie vlastnej čističky,” uvádza sa v ich stanovisku. Podľa IRBK ide zo strany starostov rakúskych obcí o pokus zlepšiť svoju situáciu. „Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

BVS údajne rakúskym obciam viackrát prisľúbila zohľadnenie ich žiadosti a predloženie príslušných návrhov zmluvy. “Tento prísľub však nebol dodržaný. Máme z toho dojem, že BVS nemá záujem uzavrieť novú zmluvu o likvidácii odpadových vôd. Najmä nie za podmienok, ktoré by boli férové pre obe strany,” uzatvárajú stanovisko starostovia prihraničných rakúskych obcí. Obce Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uzavreli po roku 1990 so spoločnosťou Vodárne a kanalizácie, predchodcom BVS, zmluvu o likvidácii odpadových vôd. Jej platnosť sa skončí 1. júla 2017.

zdroj: TASR, IRBK

Mestské podniky nemá kto kontrolovať, upozorňuje riaditeľ IRBK Dragun

V Dopravnom podniku Bratislava i v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa skončilo funkčné obdobie dozorných rád, nových členov chce mesto voliť na septembrovom zastupiteľstve. BRATISLAVA. Dozorným radám v niektorých bratislavských mestských podnikoch sa skončilo funkčné obdobie, spoločnosti kontrolujú už len zamestnanci. Upozornil na to dnes aktivista a riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun. Podľa Draguna vo viacerých dozorných radách nie sú dokonca ani aktuálni mestskí poslanci. Aktivista preto vyzýva primátora Iva Nesrovnala, aby zvolal mimoriadne zastupiteľstvo, kde by zvolili nových zástupcov Bratislavy do dozorných rád strategických podnikov.


Bratislavská radnica priznáva, že v Dopravnom podniku Bratislava (DPB) a v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) sa skončilo funkčné obdobie dozorných rád a predstavenstiev. No podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej ešte plynie trojmesačná prechodná lehota, počas ktorej má mesto čas na zvolenie nového vedenie podnikov i členov dozorných rád.
Dragun vedeniu Bratislavy vyčíta, že chcú s voľbou nových členov dozorných rád čakať až do septembrového zastupiteľstva.
“Dozorné rady sú najvyššie kontrolné orgány mestských spoločností a nie je možné, aby tieto firmy kontrolovali zamestnanci či nebodaj zástupca minoritného akcionára,” povedal Dragun s tým, že samotní poslanci s primátorom Nesrovnalom kritizovali od začiatku volebného obdobia, že mesto nemá kontrolu nad mestskými podnikmi a že ich riadia a kontrolujú nominanti bývalého vedenia mesta. Dragun preto vyzýva primátora Nesrovnala, aby čo najskôr zvolal mimoriadne zastupiteľstvo, kde by poslanci zvolili nových členov dozorných rád, aby sa tak zabránilo “možným hospodárskym škodám v strategických podnikoch”.
Skokanová hovorí, že ak mestskí poslanci požiadajú o zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, riešili by na ňom dozorné rady, no v súčasnosti je mestské zastupiteľstvo naplánované až na september. Podľa hovorkyne sa netreba obávať ani prípadných hospodárskych škôd v podnikoch, dozorné rady totiž v súčasnosti rozhodovať o ničom nemôžu, nemajú totiž dosť členov.
“Napríklad stanovy BVS hovoria o tom, že dozorná rada má deväť členov a na to, aby bolo nejaké rozhodnutie platné, musí ho schváliť nadpolovičná väčšina, teda aspoň päť členov dozornej rady. No v súčasnosti sú tam len štyria členovia, čiže akékoľvek rozhodnutie, ktoré dozorná rada prijme, nebude platné,” vysvetlila Skokanová. Dozorná rada vodární bola totiž zložená z piatich mestských poslancov, ktorí sa však v jesenných voľbách už do mestského zastupiteľstva nedostali a štyroch členov spoločnosti. Deväťčlenná je aj dozorná rada v Dopravnom podniku, spoločnosť Odpad a likvidácia odpadu (OLO) doteraz kontrolovalo sedem členov a spoločnosť Metro osem.

Zdroj: SITA

Štatistický úrad robí politiku z financovania Bratislavy

Bratislava 13. Júla 2015 – Štatistický úrad ústami hovorcu Mariana Jánošíka miesto plnenia si svojich zákonných úloh robí politiku z problematiky sčítania obyvateľov Bratislavy. Vedenie štatistov by sa podľa názoru Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja (IRBK) malo venovať riadenu spracovaniu štatistických údajov a nepolitikárčiť.IRBK vnáíma vyjadrenia Štatistického úradu ako pokus o vyvynenie sa zo zbaraného sčtítania obyvateľstva, kde vďaka nezvládnutej komunikácii má Bratislava o 48 tisíc obyvateľov menej ako v registri obyvateľstva, vďaka čomu ročne prichádza o zhruba 18 miliónov eur ročne.


„Nerozumiem prečo sa Štatistický úrad pustili do tak ostrých vyjadrení voči primátorovi, poslancom a mimovládnym organizáciam, ktoré kritizujú financovanie Bratislavy“, hovorí riaditeľ IRBK Dragun.

Vedenie IRBK si myslí, že už je najvyšší čas otvoriť diskusiu medzi samosprávou a vládou o zmene financovania Bratislavy. Nie je možné, aby Bratislava získavala finančné prostriedky pre svojich obyvateľov z nepresného sčítania obyvateľstva. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja vyzýva vedenie Štatistického úradu, aby upustilo od zbytočných vyjadrení, ktoré môžu obyvatelia Bratislavy vnímať negatívne. Podľa názoru IRBK nie je úlohou Štatistického úradu robiť politiku, ale riadne a presne sa venovať štatistikám.

Štatistický úrad sa snaží obhájiť zbabrané sčítanie Bratislavčanov!

Vzhľadom na množiace sa kritické vyjadrenia komunálnych politikov Bratislavy a niektorých jej mestských častí k výsledkom sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, si Štatistický úrad SR dovoľuje upozorniť, že ich kritika je kritikou do vlastných radov.
Podľa zákona č. 263/2011 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov 2011 za výber sčítacích komisárov a výkon ich činnosti, teda za organizáciu zberu údajov v obciach a mestách, zodpovedali mestá a obce.


Vzhľadom na to, že údaje z pravidelnej demografickej bilancie (narodení, zomretí, prisťahovaní, vysťahovaní) sa aktualizujú práve sčítaním obyvateľstva, územná samospráva dostala v roku 2011 možnosť priamo spolurozhodovať o.i. aj o korektnej výške svojich podielových daní na nasledujúcich 10 rokov.
Túto zásadnú skutočnosť si zástupcovia mesta ani odborníci napr. z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja zrejme neuvedomujú.
Ak sa dnes Bratislava alebo jej niektoré mestské časti sťažujú na nedostatok financií, príčinu svojich problémov musia hľadať nie v Štatistickom úrade SR, ale v svojej vlastnej (ne)činnosti. Použijúc slovník niektorých bratislavských komunálnych politikov – sčítanie zbabrali sami tým, že podcenili jeho význam a dôsledky. Celkovo sa totiž nesčítalo len približne 135-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky a rozhodujúci podiel na tomto počte mali práve obyvatelia Bratislavy. To, že išlo o nesčítaných obyvateľov hlavného mesta, nebola chyba štatistického úradu, ale jednoznačne išlo o zlyhanie dotknutých mestských častí Bratislavy, v ktorých takúto, pre nich dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zákona, odignorovali.
Spomínaní komunálni politici radi porovnávajú počet obyvateľov Bratislavy, resp., jej mestských častí podľa Registra obyvateľov SR a demografickej štatistiky. Takéto porovnanie je zavádzajúce, pretože ide o dva rôzne zdroje, získané rozdielnou metodikou a produkované na rôzne účely.
Otázka súčasnej praxe z pohľadu prideľovania podielových daní nie je v kompetencii Štatistického úradu SR. Rozhodnutie o tom, ktorý údaj o stave obyvateľstva bude použitý pri výpočte podielových daní, je dané nariadením vlády SR.

TASR informoval hovorca ŠÚ SR Marián Jánošík.

Bratislava vypísala výberové konania na šéfov strategických mestských podnikov

Bratislava 10. Júla (TASR) – Hlavné mesto SR Bratislava zverejnilo dnes pracovné ponuky na funkciu generálny riaditeľ a predseda predstavenstva v štyroch podnikoch, v ktorých je jediným akcionárom alebo spoločníkom a v ktorých má majoritnú majetkovú účasť. Ide o spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu; Metro Bratislava; Dopravný podnik Bratislava a Bratislavská vodárenská spoločnosť.


Uchádzači môžu posielať svoje žiadosti, životopisy, návrhy rozvojového plánu firmy a ďalšie požadované dokumenty najneskôr do 3. augusta na adresu Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy. Musia mať ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a niekoľkoročnú riadiacu prax. Požiadavky na uchádzačov schválila výberová komisia zložená z poslancov mestského zastupiteľstva, zástupcov primátora a organizácie Transparency International Slovensko.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tlačí na výmenu vo vedení mestských podnikov, pričom chce, aby boli riadené transparentne, odborne a odpolitizovane.

“Verím, že spoločný postup, na ktorom sme sa pri obsadzovaní vrcholových funkcií vo vedení mestských podnikov dohodli aj s Transparency International Slovensko, bude prospešný. Mestské podniky musia byť riadené tak, aby pracovali len v prospech Bratislavčanov,” podčiarkol.
Výberové konanie, z ktorého výberová komisia odporučí viacerých kandidátov na verejné vypočutie, sa uskutoční v priebehu augusta. Definitívnemu výberu kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva, ktoré sa uskutoční v septembri, bude predchádzať verejná prezentácia, pričom na ich životopisy a rozvojové projekty sa môže pozrieť široká verejnosť.
 Pracovné ponuky na uvedené pozície sú dostupné aj na webovej stránke hlavného mesta v sekcii pracovné príležitosti.

Ficova vláda si robí dobrý deň z Bratislavčanov

Bratislava 9. Júla 2015 – Vláda Róberta Fica na včerajšom rokovaní vlády schválila pôžičku pre Bratislavu vo výške 7,5 milióna eur a schválila predĺženie splatnosti starej pôžičke vo výške 2,5 milióna eur. Tieto finančné prostriedky majú byť podľa uznesenia kabinetu využité na rozvoj Bratislavy. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja (IRBK) považuje poskytnutie tejto pôžičky za výsmech Bratislavčanom. Podľa IRBK nie je možné, aby sa vláda správala ku svojmu hlavnému mestu ako ku nechcenému dieťaťu.


„Je absolútne neprijateľné, aby Bratislava prijala od vlády túto požičku. Vláda chodí po Slovensku, rozdáva dotácie a hlavnému mestu je ochotná poskytnúť iba pôžičku“, konštatuje riaditeľ IRBK Miroslav Dragun. Zástupcovia inštitútu kritizujú aj zbabrané sčtítanie obyvateľstva, kde vďaka chybám štatistického úradu má Bratislava o 48 tisíc obyvateľov menej ako v registri obyvateľstva, vďaka čomu ročne prichádza o zhruba 18 miliónov eur ročne. „Vláda Róberta Fica bola schopná a ochotná svojmu primátorovi v Košiciach poskytnúť dotáciu v roku 2013 na opravu mosta na Hlinkovej ulici vo výške 1,5 milióna a taktiež ďaľšie dotácie vo výške cez 100 miliónov eur v roku 2014, nie len na projekty hlavného mesta kultúry. Pokiaľ je vláda schopná rozdávať stovky miliónov eur po Slovensku, mala by byť schopná poskytnúť dotáciu aj hlavnému mestu na výkon svojej funkcie“, hovorí Dragun.

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja ešte dnes listom osloví predsedov poslaneckých klubov a primátora, aby neprijali pôžičku a požiadali vládu a poskytnutie dotácie na výkon funkcie hlavného mesta.