Štatistický úrad robí politiku z financovania Bratislavy

Bratislava 13. Júla 2015 – Štatistický úrad ústami hovorcu Mariana Jánošíka miesto plnenia si svojich zákonných úloh robí politiku z problematiky sčítania obyvateľov Bratislavy. Vedenie štatistov by sa podľa názoru Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja (IRBK) malo venovať riadenu spracovaniu štatistických údajov a nepolitikárčiť.IRBK vnáíma vyjadrenia Štatistického úradu ako pokus o vyvynenie sa zo zbaraného sčtítania obyvateľstva, kde vďaka nezvládnutej komunikácii má Bratislava o 48 tisíc obyvateľov menej ako v registri obyvateľstva, vďaka čomu ročne prichádza o zhruba 18 miliónov eur ročne.


„Nerozumiem prečo sa Štatistický úrad pustili do tak ostrých vyjadrení voči primátorovi, poslancom a mimovládnym organizáciam, ktoré kritizujú financovanie Bratislavy“, hovorí riaditeľ IRBK Dragun.

Vedenie IRBK si myslí, že už je najvyšší čas otvoriť diskusiu medzi samosprávou a vládou o zmene financovania Bratislavy. Nie je možné, aby Bratislava získavala finančné prostriedky pre svojich obyvateľov z nepresného sčítania obyvateľstva. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja vyzýva vedenie Štatistického úradu, aby upustilo od zbytočných vyjadrení, ktoré môžu obyvatelia Bratislavy vnímať negatívne. Podľa názoru IRBK nie je úlohou Štatistického úradu robiť politiku, ale riadne a presne sa venovať štatistikám.

Štatistický úrad sa snaží obhájiť zbabrané sčítanie Bratislavčanov!

Vzhľadom na množiace sa kritické vyjadrenia komunálnych politikov Bratislavy a niektorých jej mestských častí k výsledkom sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, si Štatistický úrad SR dovoľuje upozorniť, že ich kritika je kritikou do vlastných radov.
Podľa zákona č. 263/2011 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov 2011 za výber sčítacích komisárov a výkon ich činnosti, teda za organizáciu zberu údajov v obciach a mestách, zodpovedali mestá a obce.


Vzhľadom na to, že údaje z pravidelnej demografickej bilancie (narodení, zomretí, prisťahovaní, vysťahovaní) sa aktualizujú práve sčítaním obyvateľstva, územná samospráva dostala v roku 2011 možnosť priamo spolurozhodovať o.i. aj o korektnej výške svojich podielových daní na nasledujúcich 10 rokov.
Túto zásadnú skutočnosť si zástupcovia mesta ani odborníci napr. z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja zrejme neuvedomujú.
Ak sa dnes Bratislava alebo jej niektoré mestské časti sťažujú na nedostatok financií, príčinu svojich problémov musia hľadať nie v Štatistickom úrade SR, ale v svojej vlastnej (ne)činnosti. Použijúc slovník niektorých bratislavských komunálnych politikov – sčítanie zbabrali sami tým, že podcenili jeho význam a dôsledky. Celkovo sa totiž nesčítalo len približne 135-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky a rozhodujúci podiel na tomto počte mali práve obyvatelia Bratislavy. To, že išlo o nesčítaných obyvateľov hlavného mesta, nebola chyba štatistického úradu, ale jednoznačne išlo o zlyhanie dotknutých mestských častí Bratislavy, v ktorých takúto, pre nich dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zákona, odignorovali.
Spomínaní komunálni politici radi porovnávajú počet obyvateľov Bratislavy, resp., jej mestských častí podľa Registra obyvateľov SR a demografickej štatistiky. Takéto porovnanie je zavádzajúce, pretože ide o dva rôzne zdroje, získané rozdielnou metodikou a produkované na rôzne účely.
Otázka súčasnej praxe z pohľadu prideľovania podielových daní nie je v kompetencii Štatistického úradu SR. Rozhodnutie o tom, ktorý údaj o stave obyvateľstva bude použitý pri výpočte podielových daní, je dané nariadením vlády SR.

TASR informoval hovorca ŠÚ SR Marián Jánošík.

Bratislava vypísala výberové konania na šéfov strategických mestských podnikov

Bratislava 10. Júla (TASR) – Hlavné mesto SR Bratislava zverejnilo dnes pracovné ponuky na funkciu generálny riaditeľ a predseda predstavenstva v štyroch podnikoch, v ktorých je jediným akcionárom alebo spoločníkom a v ktorých má majoritnú majetkovú účasť. Ide o spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu; Metro Bratislava; Dopravný podnik Bratislava a Bratislavská vodárenská spoločnosť.


Uchádzači môžu posielať svoje žiadosti, životopisy, návrhy rozvojového plánu firmy a ďalšie požadované dokumenty najneskôr do 3. augusta na adresu Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy. Musia mať ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a niekoľkoročnú riadiacu prax. Požiadavky na uchádzačov schválila výberová komisia zložená z poslancov mestského zastupiteľstva, zástupcov primátora a organizácie Transparency International Slovensko.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tlačí na výmenu vo vedení mestských podnikov, pričom chce, aby boli riadené transparentne, odborne a odpolitizovane.

“Verím, že spoločný postup, na ktorom sme sa pri obsadzovaní vrcholových funkcií vo vedení mestských podnikov dohodli aj s Transparency International Slovensko, bude prospešný. Mestské podniky musia byť riadené tak, aby pracovali len v prospech Bratislavčanov,” podčiarkol.
Výberové konanie, z ktorého výberová komisia odporučí viacerých kandidátov na verejné vypočutie, sa uskutoční v priebehu augusta. Definitívnemu výberu kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva, ktoré sa uskutoční v septembri, bude predchádzať verejná prezentácia, pričom na ich životopisy a rozvojové projekty sa môže pozrieť široká verejnosť.
 Pracovné ponuky na uvedené pozície sú dostupné aj na webovej stránke hlavného mesta v sekcii pracovné príležitosti.

Ficova vláda si robí dobrý deň z Bratislavčanov

Bratislava 9. Júla 2015 – Vláda Róberta Fica na včerajšom rokovaní vlády schválila pôžičku pre Bratislavu vo výške 7,5 milióna eur a schválila predĺženie splatnosti starej pôžičke vo výške 2,5 milióna eur. Tieto finančné prostriedky majú byť podľa uznesenia kabinetu využité na rozvoj Bratislavy. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja (IRBK) považuje poskytnutie tejto pôžičky za výsmech Bratislavčanom. Podľa IRBK nie je možné, aby sa vláda správala ku svojmu hlavnému mestu ako ku nechcenému dieťaťu.


„Je absolútne neprijateľné, aby Bratislava prijala od vlády túto požičku. Vláda chodí po Slovensku, rozdáva dotácie a hlavnému mestu je ochotná poskytnúť iba pôžičku“, konštatuje riaditeľ IRBK Miroslav Dragun. Zástupcovia inštitútu kritizujú aj zbabrané sčtítanie obyvateľstva, kde vďaka chybám štatistického úradu má Bratislava o 48 tisíc obyvateľov menej ako v registri obyvateľstva, vďaka čomu ročne prichádza o zhruba 18 miliónov eur ročne. „Vláda Róberta Fica bola schopná a ochotná svojmu primátorovi v Košiciach poskytnúť dotáciu v roku 2013 na opravu mosta na Hlinkovej ulici vo výške 1,5 milióna a taktiež ďaľšie dotácie vo výške cez 100 miliónov eur v roku 2014, nie len na projekty hlavného mesta kultúry. Pokiaľ je vláda schopná rozdávať stovky miliónov eur po Slovensku, mala by byť schopná poskytnúť dotáciu aj hlavnému mestu na výkon svojej funkcie“, hovorí Dragun.

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja ešte dnes listom osloví predsedov poslaneckých klubov a primátora, aby neprijali pôžičku a požiadali vládu a poskytnutie dotácie na výkon funkcie hlavného mesta.