Bratislavskí starostovia vyjadrili nedôveru Nesrovnali

Magistrát hlavného mesta je nefunkčný, pracuje nekoncepčne, nedodržiava termíny a nerieši zásadné veci. Tvrdia to starostovia bratislavských mestských časti, podľa ktorých komunikácia medzi nimi a vedením hlavného mesta je absolútne nefunkčná. „Boli veľké očakávania od nového primátora Bratislavy Iva Nesrovnala.

Mal veľmi veľa vecí vo svojom volebnom programe, ktoré sľúbil Bratislavčanom i nám starostom, po dvoch rokoch je tu ale sklamanie,“ uviedol na dnešnom brífingu starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice a predseda regionálneho združenia bratislavských starostov Jozef Krúpa.

Starostovia sa podľa jeho slov už nemienia ďalej pozerať, ako hlavné mesto nerieši závažné problémy v Bratislave. Nesrovnala preto vyzývajú, aby prestal s hrou na dobrého primátora a zlých starostov.

„Chceme, aby nás bral ako partnerov, zabezpečil fungovanie magistrátu tak, aby sa zvýšila profesionalita a hlavne efektivita. Odporúčame, aby zriadil kanceláriu kontaktu medzi mestom a mestskými časťami,“ skonštatoval Krúpa.

Ako tvrdí, starostovia nedostávajú od mesta spätnú väzbu, príprava všeobecných záväzných nariadení (VZN) trvá dlho a ich pripomienkovanie dostávajú na poslednú chvíľu. „Systém Bratislavy je nastavený tak, že doprava, odpady, osvetlenie a mnoho ďalších vecí je v kompetencii magistrátu a tieto majú v sebe veľké medzery,“ podotkol starosta Záhorskej Bystrice.

Ako príklad nefunkčnosti magistrátu uvádzajú starostovia aplikáciu zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Keďže je potrebné v praxi doplniť štatút hlavného mesta a prijať potrebné VZN, starostovia vyzvali v máji primátora, aby vo veci konal. Podľa Krúpu im do augusta neprišla žiadna odpoveď a stále presne nevedia, kedy pristúpi Bratislava k realizácii tohto zákona. „Pritom je to pre mestské časti mimoriadne dôležité, veď hlavné mesto a jeho obyvatelia môžu z príspevkov ročne získať približne 10 miliónov eur,“ skonštatoval Krúpa.

Podľa starostu bratislavskej Petržalky Vladimíra Bajana je problémom aj výstavba náhradných nájomných bytov. Ako tvrdí, mesto už pred dvoma rokmi začalo pripravovať výstavbu nájomných bytov v Petržalke na Kopčianskej.

„Tá však nenapreduje z jediného dôvodu, mesto má samo sebe vydať záväzné stanovisko a toho nie je už niekoľko mesiacov schopné,“ upozornil.

Starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi Milan Jambor skonštatoval, že každý zo starostov pozná nekonečné vyvolávanie na magistrát, doprosovanie sa, aby sa mesto staralo o svoj majetok či dodržiavalo termíny. „Výtlky na mestských cestách zo zimy nemáme opravené doteraz. Denne máme pri výjazde z mestskej časti zápchu, potrebujeme predĺžiť Eisnerovú ulicu, projektovú dokumentáciu k tomu mi primátor sľúbil už minulý rok. Základná umelecká škola je v zúfalom stave a magistrát nekoná,“ povedal Jambor.

Peter Šramko, starosta bratislavského Lamača, zas upozornil na časť odovzdaných hárkov z petície za zákaz hazardu v Bratislave, ktoré počas leta zmizli z magistrátu. „Namiesto toho, aby sa riešil problém na magistráte, mediálne sa spochybňuje doručenie petičných hárkov. Pritom, kým magistrát nevyrieši stratu hárkov, nemôže prijať potrebné VZN a hazard v Bratislave bude mať stále zelenú,“ skonštatoval. Starostovia dnes upozornili aj na problémy so zavedením jednotnej parkovacej politiky v meste, vybudovaním cyklotrás či neriešenia verejného osvetlenia v meste.

Zdroj: TASR

BRATISLAVA: Mesto dostalo ponuku na prevzatie ostrova Sihoť do svojej správy

 Bratislava 19. apríla (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spolu s Lesmi SR ponúkli hlavnému mestu zámenu bratislavského ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ide pritom o územie významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja. Na dnešnom krátkom brífingu po rokovaní na ministerstve o tom informoval riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

„Takže teraz je loptička na strane hlavného mesta, aby sa rozhodlo, či chce ostrov Sihoť vo svojom majetku a starať sa o neho, alebo to nechá štátnym lesom, aby sa rozhodli, ako uznajú za vhodné, čo sa týka plánu hospodárskej ťažby na ostrove Sihoť,“ uviedol Dragun. Občianski aktivisti pritom podľa neho tento návrh ministerstva pôdohospodárstva a štátnych lesov podporujú a vítajú.

Dragun sa v tejto súvislosti chce zároveň stretnúť s primátorom Ivom Nesrovnalom. Chce ho požiadať, aby na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva predložil poslancom materiál, ktorým by schválili prevod pozemkov do správy hlavného mesta. Či už by sa ostrov Sihoť následne dostal do správy Mestských lesov v Bratislave alebo Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), by bolo už podľa Draguna na rozhodnutí mestských poslancov.
Osobne si však vie predstaviť oba varianty, patričná ochrana vodárenského zdroja by podľa neho zaručená bola. Už pred časom však uviedol, že je zástancom toho, aby sa ostrov Sihoť vrátil do majetku BVS tak, ako to bolo do rozhodnutia v roku 2002, kedy ostrov prešiel pod štátne lesy. „Patričná ochrana by bola zabezpečená. Myslím si, že BVS sa od roku 1886, kedy bol ostrov ako vodárenský zdroj spustený do prevádzky, do roku 2002 starala dobre. Voda tečie a je jedna z najkvalitnejších,“ skonštatoval Dragun.
Hlavné mesto prisľúbilo vyjadrenie dnes popoludní. Primátor Nesrovnal pritom ešte v pondelok (18. 4.) pre TASR uviedol, že v záujme mesta je už dlhodobo ochrana lesov na území Bratislavy. Ide napr. o Mestské lesy, samospráva sa však podľa neho nebráni prevziať do svojej správy aj štátne lesy, „aby ich vedela lepšie ochrániť“.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vydala ešte v pondelok pokyn na okamžité pozastavenie predovšetkým ťažobnej činnosti na ostrove Sihoť. V tejto súvislosti sa dnes stretla aj s bratislavským primátorom. Občianski aktivisti zároveň dnes na ministerstve odovzdali petíciu za zachovanie ostrova Sihoť, ktorú doteraz podpísalo zhruba 5200 obyvateľov.

Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za ochranu ostrova Sihoť

Bratislava 8. apríla (TASR) – Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za zachovanie ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja. Na dnešnom brífingu to uviedol Miroslav Dragúň z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Reagoval tak na plány štátnych lesov, ktoré by mali v období rokov 2016–2025 vyrúbať až polovicu stromov na ostrove. Podľa aktivistov ide len o drancovanie a biznis, ktorý môže mať nedozerné následky. Argumenty štátnych lesov o poškodených a spráchnivených stromoch pritom považujú za chybné a vymyslené.

Aktivisti v petícii žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS), aby na ostrove Sihoť zakázala akúkoľvek lesohospodársku ťažbu. Tá je podľa aktivistov neprijateľná a v rozpore so záujmami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) i hlavného mesta. Prioritou by naopak mala podľa nich byť vodoochranná ťažba. Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku BVS. Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku práve štátnych lesov. Aktivisti v tejto veci už požiadali listom o rokovania za ochranu ostrova Sihoť ako spomínaný rezort pôdohospodárstva, tak aj ministerstvo životného prostredia.

Petíciu je možné elektronicky podpídať na stránke peticie.com alebo stiahnuť a vytlačiť na tejto stránke.

 Vodoochrannú funkciu ako základnú funkciu lesa na ostrove Sihoť, ktorej by nemala byť nadradená funkcia produkčná, zdôrazňuje pritom aj samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť. „Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast,“ uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy. Spoločnosť preto podľa neho veľmi citlivo vníma každú aktivitu na územiach v blízkosti vodných zdrojov. „Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov,“ doplnil Pálffy. Spoločnosť preto žiada o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa.

Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.
„Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami,“ vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.
Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.

Mestská polícia posilňuje hliadky v okolí Železnej studienky a Koliby

Bratislava 7. apríla (TASR) –  V okolí Železnej studienky a Koliby bude hliadkovať viac mestských policajtov. Dôvodom je narastajúci počet návštevníkov týchto rekreačných lokalít. TASR o tom informovala hovorkyňa Mestskej polície Bratislava Ľubomíra Miklovičová.

Mestská polícia bude hliadkovať na Železnej studienke a Kolibe najmä počas víkendov a v dňoch pracovného pokoja. „Dohliadať bude najmä na poriadok a bezpečnosť návštevníkov,“ spresnila hovorkyňa.

Z dôvodu zabezpečenia plynulej dopravy budú policajti v prípade naplnenia parkovísk pri Železnej studienke aj odkláňať vozidlá, a to už na kruhovom objazde na Ceste na Červený most smerom na okolité parkoviská. Na Železnej studienke budú mestskí policajti dohliadať aj na dodržiavanie zákazu vjazdu vozidiel na ulicu Cesta mládeže. „Príslušníci jazdnej polície budú na koňoch dohliadať na poriadok a bezpečnosť návštevníkov v okolí Partizánskej lúky. Kontrolovať budú aj dodržiavanie predpisov zo strany cyklistov,“ priblížila Miklovičová s tým, že policajti budú taktiež dohliadať, či majitelia psov vedú svoje psy na vôdzke.

Na Kolibe okrem dohľadu nad poriadkom a bezpečnosťou budú mestskí policajti regulovať dopravu na ulici Cesta na Kamzík. „Odporúčame občanom, aby na dopravu do okolia Železnej studienky a Koliby využili mestskú hromadnú dopravu,“ povedala hovorkyňa.  V prípade, že návštevníci na dopravu využijú svoje vozidlo, mali by podľa mestskej polície zvážiť parkovanie na okolitých parkoviskách.

IRBK podporuje iniciatívu Bratislava má Hlas!

Vážení organizátori Bratislava má hlas,

dovoľte mi v mene Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja vyjadriť podporu podujatiu, ktoré pripravujete na 2. marca 2016 na námestí SNP.

My, v IRBK vnímame už dlhodobo potrebu širokej verejnej diskusie k problémom, ktoré trápia Bratislavu a Bratislavčanov. Podujatie Bratislava má hlas vnímame, ako hlasné vyjadrenie názoru aktívnych Bratislavčanov k aktuálnym a akútnym problémom v našom meste.

Vážení organizátori, veľmi si vážime, že ste sa rozhodli zobrať na seba zodpovednosť a zorganizovať toto podujatie, ktorého cieľom je, aby Bratislavčania neboli ľahostajný k svojmu okoliu.

S pozdravom

Miroslav Dragun

Predseda správnej rady

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja podporuje štrajk učiteľov!

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja podporuje štrajk učiteľov! Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja zverejňuje stanovisko štrajkového výboru učiteľov

Vyhlásenie štrajkovej pohotovosti

11. 1. 2016

1. Štrajkovú pohotovosť vyhlasuje štrajkový výbor, zložený z  predstaviteľov učiteľských iniciatív dňa 2. januára v Bratislave.

2. Dôvodom vyhlásenia štrajkovej pohotovosti je dlhodobé ignorovanie požiadaviek učiteľskej obce, odborových a profesijných organizácií v školstve na zabezpečenie primeraného financovania školstva.

3. Cieľom vyhlásenia štrajkovej pohotovosti je primäť vládu SR, aby pred uplynutím svojho mandátu naplnila právo zamestnancov školstva, garantované Článkom 36 Ústavy SR, na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a na dostatočnú odmenu za vykonanú prácu, ktorá by im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

Vyhlásením štrajkovej pohotovosti vládu SR a Národnú radu SR opätovne vyzývame, aby neodkladne:

– legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 140 eur od 1. februára 2016 a o 90 eur od 1. januára 2017;

– navýšila rozpočty MŠVVaŠ SR a MV SR na rok 2016 celkovo o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami a zabezpečila tak rodičom a ich deťom rovnaké podmienky v prístupe k vzdelaniu;

– prijala novelu zákona č. 317/2009, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov, obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, a súčasne zaviazala ministra školstva, vedy, výskumu a športu vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a menovaný zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu a najlepšej praxe v zahraničí.

4. Nesplnenie týchto požiadaviek bude štrajkový výbor považovať za dôvod na vyhlásenie neobmedzeného ostrého štrajku podľa ústavy.

Iniciatíva slovenských učiteľov

Spolupráca rakúskych prihraničných obcí a BVS speje k zániku

Dlhoročná spolupráca rakúskych prihraničných obcí v Burgenlande s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) speje k zániku. Pre TASR to uviedol starosta Edelstalu Gerald Handig. „Spoluprácu, ktorá trvala niekoľko desaťročí, ukončíme k 1.7.2017, keď vyprší terajšia zmluva, pretože sme sa nedohodli na podmienkach predĺženia zmluvy“, povedal Handig s tým, že v Rakúsku si budujú vlastnú čistiareň odpadových vôd.

Podľa hovorcu BVS Alexandra Buzinkaya, však rokovania nie sú uzatvorené, nakoľko BVS nedostala od rakúskych obcí odpoveď na alternatívne návrhy riešenia novej zmluvy

„BVS poskytla rakúskej strane viacero návrhov riešení, ako aj návrh detailného znenia zmluvy tak, aby bol nový obchodný vzťah v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a BVS mohla účtovať za poskytnuté služby a výkony zodpovedajúcu cenu“, uviedol dnes pre TASR Buzinkay s tým, že BVS doposiaľ nedostala oficiálnu odpoveď, ktorá by sa mohla stať východiskom pre ďalšie kolo rokovaní.

Doterajšie rokovania medzi rakúskymi prihraničnými obcami a BVS sa zastavili na cene. „Základným východiskom novej zmluvy je cenová regulácia reprezentovaná príslušnými rozhodnutiami a regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)“, uviedol Buzinkay s tým, že BVS má v súčasnosti s rakúskymi obcami platnú zmluvu, na základe ktorej musí poskytovať zmluvne dohodnutý predmet plnenia v dohodnutej cene výrazne nižšej, ako je regulovaná cena bežne uplatňovaná voči ostatným zákazníkom BVS. Táto cena je nemenná do 1.7.2017, teda do konca platnosti a účinnosti súčasnej zmluvy medzi BVS a rakúskymi obcami. „Považujeme za nevyhnutné, aby nový zmluvný vzťah zabezpečil BVS zodpovedajúcu odplatu za poskytované služby“, uzavrel Buzinkay.

ČÍTAJTE AJ: Nezvládol obchodný riaditeľ BVS rokovania s rakúskymi obcami?

Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja už dlhodobo upozorňujú na to, že päť rakúskych obcí sa chce naďalej priživovať na bratislavčanoch.

„Rakúske obce ani neplatia dohodnutú sumu a BVS sa musí s nimi naťahovať na arbitráži. IRBK mrzí, že v tejto problematike nie je počuť zásadný hlas primátora. Bratislave chýbaju peniaze a Bratislavčania nepriamo dotujú rakúsku kanalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Starostovia rakúskych obcí Kittsee, Edelstal, Pama, Berg a Wolfsthal uznávajú, že nie je správne, ak rakúske obce platia za likvidáciu odpadových vôd menej ako slovenskí občania. Eventuálny cenový rozdiel však podľa nich vyplýva z toho, že kanalizačné siete na rakúskom a čiastočne aj na slovenskom území sú vo vlastníctve rakúskych obcí, ktoré ich zriadili, prevádzkujú ich a udržiavajú.

Zdroj: TASR, IRBK

Aktivisti zvažujú trestné oznámenie za zbúranie vodárenského zdroja

Bratislava (25.11.2015) Aktivisti z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja sa obrátili na krajskú prokuratúru so žiadosťou o zrušenie protizákonného búracieho povolenia na odstránenie vodojemu a čerpacej stanice na vodárenskom zdroji Boldog. Búracie povolenie vydala obec Boldog ešte v roku 2013. Podľa názoru aktivistov má kompetenciu rozhodnúť o zbúraní týchto stavieb iba okresný úrad a obec Boldog prekročila svoje kompetencie. „Zákon o vodách jednoznačne určuje kompetencie obciam a okresným úradom pri vydávaní búracích povolení na vodné stavby, medzi ktoré patria aj vodojemy a čerpacie stanice“, približuje Dragun.

Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja taktiež upozorňuje na to, že Bratislavská vodárenská spoločnosť absolútne zanedbáva starostlivosť o tento vodárenských zdroj. Potom čo BVS nechala odstrániť vodojem a čerpaciu stanicu vodárenských zdroj pustne a je rozkradnutý. „V inštitúte zvažujeme podanie trestného oznámenia pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Vodárne nechávajú podľa našich zistení vodárenský zdroj bez ochrany a ten je rozkrádaný. Preto sa pýtame čo robí výrobný riaditeľ, ktorý je zodpovedný za vodárenské zdroje?,“ približuje riaditeľ inštitútu Miroslav Dragun.

Inštitút sa okrem krajskej prokuratúry obrátil včera aj na okresný úrad v Senci aby vykonal štátny vodoochranný dozor. Vodárenský zdroj má síce nižšiu kvalitu vody a vyššie hladiny dusičnanov, ale BVS má povinnosť sa starať o svoj majetok. BVS síce nechala z vodárenského zdroja odstrániť všetky objekty a zariadenia. „Vodárenský zdroj de jure existuje, ale po vykonaných krokoch  zo strany BVS a nezodpovednej starostlivosti o tento zdroj pitnej vody je de facto nenávratne zničený,“ uzatvára Dragun.

Zaliate betonove poklady na studni
Zaliate betonove poklady na studni

Zanedbany a poskodeny vchod na vodarensky zdoj zniceny zdroj Poskodena trafoStanoviska okresnych uradovStanoviska okresnych uradov

OZNÁMENIE: TLAČOVÁ KONFERENCIA INŠTITÚTU PRE ROZVOJ BRATISLAVSKÉHO KRAJA

Vážená redakcia, v mene Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja si vás dovoľujeme pozvať na tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční:

Termín: 25. 11. 2015 o 10.15 hod.

Miesto konania: Areál vodárenského zdroja Boldog, Vodárenský zdroj sa nachádza medzi mestom Senec a obcou Boldog.

Na TK a prehliadku vodárenského zdroja boli pozvaní: primátor Bratislavy, Malaciek, Senca, Pezinku, Skalice, podpredseda BSK, predseda predstavenstva BVS a poslanci MsZ Bratislava, ktorý búdu 4.12. zvolený do dozornej rady BVS

Témy:

  • Bratislavská vodárenská spoločnosť nezákonne zbúrala vodárenský zdroj na Žitnom ostrove! Je ochrana zdrojov pitnej vody naozaj strategický záujem?

 

Prosíme svoju účasť potvrdte elektronicky na email riaditeľ@irbk.eu, 0908145184